Tento príbeh nespomíname len tak, Petterssona totiž veľmi dobre vystihuje. Na prvý pohľad je to dosť tichý a nenápadný mládenec, ktorému akoby všetko išlo samo. Lenže okrem zdedeného nadania ho posúva vpred predovšetkým to, že má v sebe obrovskú túžbu uspieť. Svoju ctižiadostivosť dokazuje v hokeji, ale aj mimo sveta ohraničeného mantinelmi.
"Veľmi na sebe pracuje, chce sa neustále zlepšovať. Aj keď to tak možno nevyzerá, je neuveriteľne súťaživý," tvrdil ďalší spoluhráč Alexander Edler. "Ani s tou jeho nenápadnosťou to nakoniec nie je také vážne. Keď Eliasa bližšie spoznáte, je s ním zábava. Že na celú kabínu nerozpráva jeden fór za druhým? Takí my Švédi skrátka sme."
Aj toto je vlastne niečo, čo Petterssona spája so Šťastnými. Aj na druhej strane sveta má blízke osoby hovoriace tým istým materinským jazykom. Pred takmer štyridsiatimi rokmi sa súrodencom z Bratislavy v prípade núdze náramne zišlo, že ich za oceánom bolo viac.
Podobné je to aj teraz s Pettersonom, ktorý má v kádri Canucks okrem Markstroma a Edlera aj ďalších dvoch krajanov, ktorými sú Lou Eriksson a Anders Nilsson.
[Vyberajte kapitánov na 2019 NHL All-Star Game!]
"Vždy, keď Elias niečo potrebuje, sme mu hneď nablízku," povedal Eriksson. "Veľmi dobre si pamätám, aké ťažké to pred trinástimi rokmi bolo pre mňa, keď som si mal zvykať v Amerike. Preto som Eliasa s (ďalším mladým Švédom) Jonathanom Dahlenom zobral už pred predsezónnym kempom na večeru. Rozprávali sme sa o všetkom možnom a pokúšal som sa ich upokojiť, aby hlavne hrali svoju hru. Uisťoval som ich, že so svojou rýchlosťou a správnym prístupom do NHL jednoznačne patria."
Minimálne v prípade Petterssona to nepochybne platí.
Nie, veľmi pravdepodobne nepokorí 52 gólov z nováčikovskej sezóny Alexa Ovechkina. S úplnou určitosťou sa ani nepriblíži k 137 bodom, za ktoré v premiérovom ročníku hovorili pane Wayneovi Gretzkymu. Ale aj tak už všetci pochopili, že tento Votrelec ani zďaleka nie je taký tichý, ako sa možno na prvý pohľad zdalo.