Vtedy to bola dosť vydarená sezóna. Dá sa na tom stavať?
"Už je to dávno, tri roky dozadu. Ten ročník mi samozrejme ostal v pamäti, ale netreba o tom premýšľať, pretože už je to minulosť. Treba žiť z prítomnosti a každý deň sa snažiť chytať lepšie. Nesústrediť sa na to, čo bolo, ani čo bude, ale na to, čo môžem urobiť teraz."
Iní brankári to zabalia aj v mladšom veku, o päť rokov mladší Pavelec namiesto toho, aby chytal mimo NHL, radšej ukončil kariéru. Odkiaľ beriete motiváciu?
"Neviem, aká bola Ondrova situácia. Toto je rozhodnutie, ktoré musí každý športovec urobiť sám. Myslím si, že každý vie najlepšie, či chce ďalej hrať, alebo nie. Ja mám hokej stále rád, som zdravý a stále mám v sebe tú súťaživosť. Chcem vyhrávať a pomáhať mužstvu vyhrávať zápasy. O budúcnosti nepremýšľam."
Bojovať v 36 rokoch na farme je určite aj znakom pokory. Pomáha vám k nej vaša kresťanská viera?
"Samozrejme, viera mi pomáha. Ale človek nie je veriaci preto, aby mu to pomáhalo v športe. Myslím si, že viera je skôr oveľa hlbšia, v zmysle života a konaní človeka. Pomáha to dodať takú guráž, ale človek nie je veriaci preto, aby sa mu darilo v hokeji."
Tak som to ani nemyslel. Skôr či ste pokornejší vďaka tomu, že ste veriaci...
"To je v podstate pravda, v tom si myslím, že hrá svoju úlohu aj viera. Ale ja som bol vždy vďačný, že som tu, že tu môžem byť. Veď to je predsa miesto, na ktorom by chceli byť tisíce a tisíce hráčov! Tá možnosť, že môžem byť tu s chlapcami v kabíne NHL, že môžem stále hrať hokej, je pre mňa nesmierna česť a ja som za to veľmi vďačný. Som vďačný za to, že tu môžem byť."
Do NHL ste prišli v roku 2005, odchytali ste v nej viac ako 350 zápasov a z Kristových rokov ste sa prehupli takmer až na prah štyridsiatky. Aký je váš recept na dlhovekosť?
"Predovšetkým tvrdá práca. Pozrite sa na Zdena Cháru, ktorý má 41 rokov. On je vynikajúci vďaka tomu, ako neskutočne maká. Zdeno je pracant, každú minútu berie, ako by bola jeho posledná. Dáva do toho všetko. Či v posilňovni, v zápase, alebo v lete, keď drie mimo ľadu. Je to obrovský bojovník, nikdy sa nevzdáva. Myslím si, že v živote aj v hokeji vždy prídu pády, prídu problémy, ale treba bojovať ďalej, vstať a makať, aj keď sa nedarí. Nielen v hokeji, ale aj v osobnom živote. A ten boj, či už na ľade, alebo v práci a kdekoľvek inde, tam vždy bude - a my sme tu na to, aby sme bojovali ďalej."