121318Kase1

V našej rubrike 'Na striedačke s...' vám ponúkame rozhovory s hráčmi NHL či zaujímavými osobnosťami okolo ligy. Tentoraz sme vyspovedali útočníka Ondřeja Kašeho, ktorý v stredu korunoval nedávny úspešný návrat do zostavy Anaheim Ducks hetrikom.

Nie, určite to nie je len jeho zásluha. Ale od chvíle, keď sa vrátil do zostavy, sa v Anaheime dejú samé dobré veci. Tím, ktorý sa do tej doby potácal v spodnej časti Pacifickej divízie a súťažil so susednými Los Angeles Kings o úlohu najväčšieho fackovacieho panáka Západu, bodoval po návrate uzdraveného Ondřeja Kašeho v 12 z 15 zápasov a desať z nich vyhral.
"Už je to lepšie ako na začiatku. Vyhrabali sme sa z diery; najviac nám k pohode pomohlo päť víťazstiev v rade, ktoré sme mali na prelome novembra a decembra. Už je tam vidieť množstvo pozitívnych vecí," povedal v rozhovore pre NHL.com/sk spokojný útočník, ktorý bol hlavnou hviezdou stredajšieho zápasu proti Dallas Stars, v ktorom pomohol tromi gólmi k víťazstvu 6:3.
[Vyberajte kapitánov na 2019 NHL All-Star Game!]
Ako ste si užili veľký večer?
"Úžasný pocit. Bol to môj prvý hetrik v NHL. Pri tom poslednom góle som už ani nemieril, len som zatvoril oči a vystrelil. Spadlo to tam, vyhrali sme a mám veľkú radosť."

Kaše dal proti Dallasu svoj prvý hetrik v NHL

Hrali ste v prvom útoku s hviezdnym centrom Ryanom Getzlafom. Aký veľký vplyv to má na vaše výkony?
"Obrovský. Getzy je skvelý tvorca hry, dokáže vás nájsť, kedykoľvek ste voľný. Vďaka nemu som mal dokonca šancu aj na ďalší gól v prvej tretine. Je to paráda. Ale tie lajny sa dosť točia, hral som často s Adamom Henriqueom, nič nie je nastálo dané."
Minulý ročník bol pre vás prelomový, dali ste v ňom 20 gólov. Teraz máte po 15 štartoch osem gólov a zdá sa, že by ste sa napriek jesennej absencii mohli dostať ešte o dosť vyššie...
"To by som bol určite rád. Bude to však ťažšie, keďže som vynechal nejakých 18 zápasov. Dvadsiatka je taká hranica pre solídneho strelca, takže k tomuto číslu by som sa určite chcel dostať."
V prvých zápasoch po návrate do hry ste sa rozbiehali pomalšie, bodovali ste až pri svojom štvrtom štarte. Bolo ťažké naskočiť do rozbehnutého vlaku?
"Nejaký čas určite trvá, pokiaľ sa človek dostane do herného tempa. Niečo iné je príprava a tréningy a niečo iné ostré zápasy. Ale potom do toho vletíte a už tú pauzu tak necítite."
V Anaheime si cenia to, koľko energie prinášate na ľad. V tomto asi pomohla aj motivácia po päťtýždňovej absencii, že?
"Už som sa naozaj nemohol dočkať, až budem môcť hrať. Chcel som chlapcom pomôcť, pretože sa im príliš nedarilo. Hlavne korčuľovaním a napadaním, chcel som do tímu vniesť trochu viac rýchlosti. V poslednom čase sa snažím častejšie strieľať. Niekedy mávam v zápasoch aj šesť, sedem striel na bránku. Snažím sa viac tlačiť do bránky a páliť, aby to tam padalo. Našťastie sa to darí."

Kaše poslal Ducks do vedenia

Dôvodom vašej absencie bol otras mozgu, už druhý za posledné dva roky. Musíte si na ľade dávať väčší pozor?
"Tieto zranenia sú väčšinou o smole a sotva sa im dá nejako zabrániť. Keď sa pozriete na NHL, tak je tam kopa podobných vecí. Ja len verím, že ma nejaký čas zase nestretnú, práve tomu by som sa chcel vyhnúť."
V prípade zranenia hlavy prebieha liečenie obvykle pokojom. Nebáli ste sa, že stratíte, čo ste v lete natrénovali?
"V prípade každého je to iné. Ten postup je taký, že najskôr nemôžete robiť nič a potom sa pomaly začne pridávať záťaž. Keď lekári povedia, že ste v pohode, tak môžete naplno trénovať. Verím, že tú pauzu nebudem natoľko cítiť."
Spolu s ďalšími spoluhráčmi bývate v Newport Beach pri Tichom oceáne, dosť ďaleko od požiarov, ktoré nedávno sužovali južnú Kaliforniu. Dotkla sa vás nejako táto kalamita?
"Bolo to vlastne ešte za Los Angeles, asi dve hodiny cesty od nás. Ale tu to nie je nič výnimočné, už som zažil aj požiar asi dvadsať minút cesty od nášho zimáku, kde bývali aj niektorí chlapci z nášho z tímu. Vtedy bol vyhlásený stav ohrozenia a videli sme taký oranžový opar, bolo to cítiť aj vo vzduchu. Príjemné to určite nie je."
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Váš brat David pôsobí od začiatku sezóny na farme v Pensylvánii. Teraz môžete byť v kontakte častejšie, než keď hral vo Švédsku, že?
"Určite, každý deň si voláme. Časovo je to lepšie, než keď bol v Európe, tu je posun len tri hodiny. Keď máme voľno, snažím sa sledovať aj jeho zápasy."
Vy ste tiež prešli farmárskou AHL, aj keď len na krátky čas. Máte pre neho nejaké tipy, ako na to?
"On nie je zase tak úplne mladý, ako som bol ja, keď som tam hral. Sám vie, čo má robiť. Na farme je to hlavne o trpezlivosti. Keď vás potom povolajú, musíte tú šancu maximálne využiť."