Obrana Penguins vstala z popola, opäť je zbraňou

Dve jasné výhry, rastúci tlak a energický a aktívny štýl, ktorým Nashville Predators v treťom a vo štvrtom finále Stanley Cupu zaplavili súperovo obranné pásmo jednou agresívnou útočnou vlnou za druhou, začínal mať na obranné rady Pittsburgh Penguins ničivý vplyv.
Zdalo sa, že bekom dochádzajú sily a bez zraneného lídra Krisa Letanga sa nezvládajú s náporom súpera efektívne vyrovnať. Že nedokážu podržať puk a dostať ho na druhú stranu klziska alebo pokojne rozohrať. Že kopia chyby.

Logicky sa tak naskytala otázka: Zvládnu zvyšok poslednej série po náročnej sezóne, v ktorej už odohrali 105 zápasov?
Šieste finále bolo ráznou odpoveďou. Obrancovia Pittsburghu hrali parádne a boli veľkým dôvodom jednoznačnej výhry 6:0. Hlavné úlohy síce zohrali gólman Matt Murray, trojbodoví útočníci Sidney Crosby a Phil Kessel alebo autor gólu a asistencie Evgeni Malkin. Ich úspech však umožnila výborná práca zadných radov - či už vo vlastnom pásme, kde bekovia pomohli Murraymu výbornou defenzívou, alebo pri prechode do útoku a podpore ofenzívy.
"Pre všetkých šesť bekov to bol najlepší zápas finále. Ich extrémne kvalitný výkon veľmi pomohol celému tímu," rozplýval sa pittsburský kouč Mike Sullivan.
"Naši obrancovia sú často trochu v tieni, pretože máme v kádri takých senzačných útočníkov. Ale to, čo táto šestica v piatom zápase dokázala, to sa ťažko docení. Ako všetci padali do striel, fantastické. Tieto drobné veci sa nezobrazia na výsledkovej tabuli, nedostanú sa do hlavných štatistík. Ale sú nesmierne dôležité. Aj keď mená tých hráčov neplnia palcové titulky, z ich hry profitovali všetci ostatní."

A nezostalo len pri neviditeľnej práci. Justin Schultz po 90 sekundách v presilovke otvoril skóre. Ron Hainsey asistoval pri Malkinovom góle, potom predviedol parádne sólo a spečatil stav na 6:0. Bod za prihrávky si pripísali aj Olli Maatta a Trevor Daley.
Všetci obrancovia hrali sústredene, bez väčších chýb. Aby neboli unavení, Sullivan rozprestrel ich nasadenie medzi všetky dvojice pomerne rovnomerne - rozdiel v čase na ľade medzi najvyťaženejším Brianom Dumoulinom (22:38) a najmenej vyťaženým Maattom (17:44) nebol ani päť minút. A ostatní sa zmestili medzi nich, vrátane Schultza (20:36).
"Mali sme parádny štart, dokázali sme do toho dať množstvo energie a odhodlania. Hrali sme doma a to je samozrejme výhoda, chceli sme nadchnúť fanúšikov, čo sa nám podarilo. Tí nás potom hnali ďalej. Každý na tom mal svoj podiel," pochvaľoval si Schultz.
"Máme sa od čoho odraziť. Ideme ďalej, budeme sa snažiť odohrať rovnako dobrý zápas a skúsime to vybojovať u nich," burcoval Hainsey.

Veľký podiel na výhre mal pochopiteľne aj Murray, ktorého meno sa po nevýrazných výkonoch v Nashville znovu dostalo na pretras - opäť sa špekulovalo, či sa do bránky nemá vrátiť Marc-Andre Fleury. Murray odpovedal čistým kontom, keď kryl všetkých 24 striel Predators.
"Som rád, že sa nám podarilo takým ráznym spôsobom zareagovať na predchádzajúce porážky. Človek chce vyhrávať vždy," povedal gólman víťazov. "Som veľmi ctižiadostivý typ, či je to po výhre alebo po prehre, idem do toho rovnako."
Rovnako do toho pôjde Murray s prebudenou obranou pred sebou aj v šiestom zápase, ktorý sa hrá v pondelok večer (utorok 2:00) v nashvillskej Bridgestone Arene. Je v podobnej situácii ako pred rokom, keď bol ako nováčik senzáciou play off - na šieste finále mieril s tímom do San Jose a po výhre 3:1 nad domácimi Sharks tam s tímom vybojoval Stanley Cup.
Mimochodom, aj vtedy to bolo s veľkou pomocou bekov: skóre otvoril Dumoulin po Schultzovej prihrávke, víťazný druhý gól dal Letang... Je možné, že podobný kúsok sa pittsburským obrancom podarí aj tentoraz.
Pre obranu, ktorá bola počas finálovej série zatienená ospevovanými zadnými šíkmi Predators, by to bolo veľké zadosťučinenie.