Blues majú na obhajobu, ale favoritom nebudú

Nečakaní majstri. Pre mnohých expertov a fanúšikov priam šokujúci. A pre všetkých ostatných určite aspoň prekvapujúci. Tieto slová dokonale vystihujú čerstvých šampiónov NHL, tím St. Louis Blues.

Oslavy prvého triumfu v histórii klubu ešte ani poriadne neodštartovali a už sa objavuje logická otázka: Majú Blues na to, aby v budúcom ročníku svoj senzačný úspech zopakovali?
Odpoveď sa na prvý pohľad zdá byť jednoznačná: Nemajú. Ak by sme sa pozreli na všetky tímy v lige, určite nájdeme mužstvá, ktoré sú na papieri silnejšie. Ktoré vzbudzujú oveľa väčší rešpekt.
Tampa Bay Lightning a Toronto Maple Leafs, porazení finalisti Boston Bruins, stále aj Washington Capitals, Pittsburgh Penguins. Za nimi potom San Jose Sharks, Calgary Flames...
Ak sme sa však o St. Louis v posledných mesiacoch niečo naučili, tak určite to, že ich neradno podceňovať a odpisovať. V žiadnej situácii.
******Viac o téme: [Desať zastavení na ceste Blues k titulu]
"Na našom mužstve si vážim to, že sa nikdy nevzdávame. Ocitli sme v mnohých ťažkých situáciách a vždy sme z nich dokázali nájsť cestu von," hovorí kapitán Alex Pietrangelo.
Práve ukončené play off totiž odhalilo hneď niekoľko dôvodov, prečo by sa Blues mohlo rovnaké ťaženie podariť aj o rok, hoci ako sme už spomínali, na prvý pohľad to tak nemusí vyzerať.
Tím zo štátu Missouri totiž v druhej polovici práve skončenej sezóny postavil pevné operné body. Ten hlavný je tréner Craig Berube, náročný a prísny chlapík, ktorý si však dokáže hráčov získať na svoju stranu. Tí idú do každého zápasu ako do vojny a bojujú za svojho generála až do roztrhania tela.
Ďalšou súčiastkou, ktorá drží modrý motor v chode, je brankár Jordan Binnington, najväčšia opora Blues v play off. Nemôžeme vynechať ani lídra defenzívy Alexa Pietrangela a útočníkov Vladimira Tarasenka, Braydena Schenna či všestranného centra Ryana O'Reillyho, čerstvého víťaza Conn Smythe Trophy.

Každý z nich je iný, ale práve táto rozdielnosť skladá zaujímavú defenzívnu mozaiku. Tarasenka zdobí okrem šikovných rúk aj schopnosť zbierať body po hrstiach. O'Reilly okrem gólov prináša do hry aj potrebnú tvrdosť a patrí medzi najlepších defenzívnych forvardov v lige. Schenn je zase jedným z riadiacich centrov útočnej letky.
"Veríme jeden druhému, na ľade sa na seba môžeme navzájom spoľahnúť. Rovnako cítime dôveru aj zo strany trénerov. Výsledky sú logickým vyústením," pochvaľuje si Tarasenko.
Nepochybnou výhodou St. Louis je aj to, že drvivá väčšina kádra ostane pokope aj v budúcom ročníku. Generálny manažér Doug Armstrong má všetky opory pod zmluvou, voľným hráčom bez obmedzení sa na začiatku júla stane len rodák zo St. Louis Patrick Maroon.
Chránenými voľnými hráčmi budú Binnington, obranca Joel Edmundson a útočníci Robby Fabbri, Zachary Sanford, Ivan Barbashev a Oskar Sundqvist. Takže bude závisieť len na rozhodnutí vedenia Blues, čo v tejto situácii urobí. Určite však nemôžeme očakávať personálne zemetrasenie.
"Ťažko sa to opisuje, ale od decembra sme začínali mať pocit, že toto mužstvo sa naozaj dáva dokopy," spomína Berube. "Nesmierne nám pomohol Binnington, jeho príchodom sme získali istotu. Postupne sa rozbehol a vyústilo to v tento obrovský úspech."

Okrem toho si šampióni si v predchádzajúcich týždňoch mohli overiť, že ich spôsob hry funguje. Že prináša výsledky. Nie, Blues neboli tímom, ktorý by predvádzaným hokejom dvíhal divákov zo sedadiel. Nebola to explózia útočných akcií, nádherných kombinácií a streleckých manévrov.
Muži v modrých dresoch predvádzali pragmatickejší spôsob boja. Svoju hru postavili na spoľahlivom brankárovi, pevnej defenzíve a schopnosti jednoduchým spôsobom prekonať obranný val súpera. Veď napríklad deväť z desiatich prienikov do útočného pásma v siedmom finále prebehlo obyčajným nahodením puku.
Účinnosť a minimum priestoru na chyby. To bolo krédo, ktorým sa Blues riadili. V budúcej sezóne ho určite nemajú dôvod meniť.
"Overili sme si, čo nám funguje a čoho sme schopní. Určite od toho nebudeme ustupovať. Tento spôsob hry nám maximálne vyhovuje," kýval hlavou O'Reilly.
Samozrejme, že aj čerství držitelia Stanley Cupu majú čo zlepšovať. Dokonalosť totiž neexistuje. Blues by určite chceli byť údernejší v presilovkých hrách, ktorými si hlavne vo finálovej sérii proti Bostonu nedokázali pomôcť. Ale okrem toho stále platí, že na tróne sedí tím bez výraznejších slabín.
S ohľadom na to, že pred štartom nového ročníka ešte prebehne tradičný draft a letná burza voľných hráčov, je dosť zradné predpovedať, do akej miery má St. Louis reálnu šancu na obhajobu.
[Kompletné pokrytie série Bostonu so St. Louis]
Napriek úžasnému ťaženiu je zrejmé, že nebude hlavným favoritom. Do hry navyše môžu zasiahnuť aj ďalšie okolnosti. Či kľúčoví hráči vydržia zdraví, či budú mať zodpovedajúcu formu, ako na tom budú ďalšie ťažké váhy v lige. Nemôžeme vynechať ani všadeprítomný faktor šťastia, aj ten hrá totiž v NHL dôležitú úlohu. Nabudúce asi bude chýbať aj čaro toho, ako sa tím vyhrabal z januárovej priepasti. To načasovanie na finálnu fázu nebude jednoduché zopakovať.
Takže určite platí, že šanca St. Louis na nasledujúci titul je skôr menej ako viac pravdepodobná. V polovici práve ukončenej sezóny to však platilo ešte viac. A konečný výsledok už poznáme...