Skip to main content

Legenda od hraníc: Nedomanský bol strelec od Boha

Václav Nedomanský, Čech aj Slovák naraz. V NHL začal až po tridsiatke, ale produktivita mu nechýbala ani v zámorí

Autor Marek Burkert / NHL.com

Každý mesiac sobotu až do konca roka 2017 vám NHL.com/sk prinesie tie najpútavejšie príbehy zo storočných hokejových dejín.

V našom seriáli sa zameriame na jednotlivé desaťročia, pripomenieme si ich významné postavy a dôležité momenty. Vyzdvihneme zakladateľov i priekopníkov zo Slovenska. Tentoraz je v našom hľadáčiku jeden z prvých: Václav Nedomanský. Hoci podľa rodiska bol Čech, alebo skôr Moravan, dá sa ho považovať aj za Slováka.

O živote Václava Nedomanského by sa dal natočiť pútavý film. Jeden taký nakoniec vzniká v produkcii jeho syna, a ak pôjde všetko podľa harmonogramu, mal by sa životný príbeh hráča s prezývku 'Big Nedo' dostať k divákom už tento rok.

"Mal som ponuky na iné spracovanie v Amerike aj v Kanade i v Česku a na Slovensku. Stále som sa tomu nejako bránil, odďaľoval som to. Ja som totiž pomerne privátny človek, ale so synom nemám žiadne zábrany. Malo by to byť niečo unikátne," prezradil Nedomanský českým novinárom na Svetovom pohári v Toronte, kde bol vo funkcii skauta Tímu Európy a svojím dielom prispel k senzačnému druhému miestu mnohonárodného výberu.

Nedomanský sa narodil za vojny v moravskom Hodoníne, takmer na slovenských hraniciach. Jeho hokejový vzostup je spojený s bratislavským Slovanom, v ktorého ligovom tíme sa začal presadzovať ešte ako teenager. Nevšedná strelecká pohotovosť vysokého hokejistu rýchlo pritiahla pozornosť fanúšikov aj reprezentačných trénerov.

"Nemám vysvetlenie, prečo som dával toľko gólov. Ako chlapec som hrával s kamarátmi na ulici s loptičkou a pre zábavu som potom ešte strieľal na drevenú dosku. Ale hlavne som skúšal najrôznejšie športy a to sa človek priučí aj niečo iné," tvrdil Nedomanský.

Svoje prvé majstrovstvá odohral už v roku 1965, na šampionátoch získal celkovo osem medailí, medzi ktorými má špeciálne miesto zlato z Prahy 1972. V druhom zápase so ZSSR, ktorý rozhodol o titule, dal Nedomanský úvodný gól.

"Mali sme vtedy vynikajúci tím a nachádzali sme spôsob, ako Rusov poraziť," rozprával útočník, ktorého jedným z najväčších zážitkov sú majstrovstvá sveta 1969 v Štokholme, kde Československo len pár mesiacov po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy dvakrát porazilo nenávideného súpera.

Po góle obrancu Jana Suchého vtedy Nedomanský prišiel k sovietskej bránke a silno ňou lomcoval. "To bola asi najväčšia extáza, akú som v hokeji zažil. Ale rád si spomeniem aj na zápas vo Winnipegu v roku 1967. Vtedy sme Rusom dali 5:2 a ja som strelil štyri góly. Uznali mi ale len tri, pretože pri štvrtom puk pretrhol sieťku," usmieval sa ostrostrelec. "Na mojom poslednom šampionáte v Helsinkách 1974 sme potom Sovietov zmietli 7:2 a to mi tiež urobilo dobre," povedal Nedomanský, ktorý v reprezentačnom drese strelil 163 gólov.

Vzhľadom na to, že pri svojej kariére študoval vysokú školu, ho ako čerstvého tridsiatnika čakala vojenská služba. Takých šialencov, ktorí by sa dobrovoľne hrnuli do zelenej rovnošaty, ale v polovici 70. rokov v Československu veľa nebolo. A nepatril k nim ani Nedomanský. Navyše sa okolo neho sťahovala slučka, ŠtB mu chcela zabaviť pas, donášali naňho jeho známi, o komunistami posvätenom zahraničnom angažmáne nemohlo byť reči.

Vynikajúci útočník si ale vymyslel trik, na ktorý bola tajná polícia krátka. Z Bratislavy sa oficiálne presťahoval do Brna, kde ŠtB nedostala od svojich slovenských kolegov echo. A na Morave mu vydali potrebné pečiatky, aby mohol s rodinou vycestovať na dovolenku do Švajčiarska. Keď bolo jasné, že sa nevráti, komunisti strašne zúrili. Nedomanského meno bolo vymazané z kníh, nesmelo sa o ňom hovoriť, písať.  

Pod Alpami ale český emigrant nezostal, rýchlo sa vydal do zámoria, podobne ako jeho reprezentačný spoluhráč Richard Farda.

"Prvú ponuku od klubov NHL sem dostal už v roku 1963, pri turné národného mužstva po Kanade," povedal Nedomanský, ktorý kývol na laso z WHA, kde nakoniec strávil necelé štyri sezóny v kluboch Toronto Toros a Birmingham Bulls a nastupoval tam s hviezdami ako boli Frank Mahovlich, alebo Paul Henderson.

"Mal som to ťažšie v tom, že keby sa mi nedarilo, ako emigrant som sa nemal kam vrátiť. Pre Američanov a Kanaďanov sme pritom boli komunisti, ktorí im berú prácu a dievčatá. Začal sa tréningový kemp: malé ihrisko, veľa hráčov, bola to skrátka smršť! Navyše som nevedel po anglicky," opisoval krušné začiatky. Tiež sa párkrát oháňal päsťami, napríklad v potýčkach so slávnym Darrylom Sittlerom.

Jeho povestný hlad po góloch, ktorý bol v rovnostárskom Československu považovaný za sebectvo, zrazu vynikol. Počas prvej sezóny v NHL sa Nedomanský trochu rozhliadal, ale potom to prišlo: v ročníku 1978-79 nemali Detroit Red Wings produktívnejšieho hráča a chválil ho aj slávny kouč Bobby Kromm.

Pokým Farda kvôli nižšej postave a technickejšiemu založeniu schytával veľa rán, načo sa vrátil do Európy, Nedomanský v tvrdej zámorskej konkurencii obstál.

"Nemal som inú možnosť ako uspieť. Nemohol som si z existenčných dôvodov dovoliť opustiť  profesionálny šport. Prídete v tridsiatich a komunikujete na úrovni päťročného dieťaťa. Nerozprával som, mnohým veciam som nerozumel a pomoc žiadna nebola. Ešteže sa hral hokej. Keď som dokázal, že som lepší než ostatní, začali si ma vážiť. Keby som nebol prínosom pre tím, bez milosti by ma vyhodili," zveril sa Nedomanský v rozhovore pre denník MF DNES.

Po štyroch sezónach v Detroite strávil ešte jednu v St. Louis Blues a New York Rangers, aby svoju kariéru v NHL uzavrel po 422 zápasoch, v ktorých dal 122 gólov a pridal 158 asistencií. V Európe a v zámorí nastrieľal celkovo 795 gólov.

Pri hokeji však zostal, trénoval v Nemecku, skautoval pre Los Angeles Kings a Nashville Predators, teraz kývol a ponuku 31. tímu NHL Vegas Golden Knights.

"Je to pre mňa vynikajúca príležitosť. Klub normálne funguje, manažment je kompletný. Prijalo sa plno skautov, každý dostal svoje teritórium, a snaží sa nájsť tých najlepších možných kandidátov pre tím," tešilo Nedomanského.

Ak bude rovnako úspešný ako pri vytypovávání hráčov pre Svetový pohár, môže byť družstvo z Nevady vítaným osviežením.

Až sa bude premietať film o Nedomanskom, bude v ňom určite aj pasáž o jeho tvrdom boji so zákernou chorobou. Pred pár rokmi uňho lekári objavili nádor a musel podstúpiť ťažkú operáciu, zhodil desiatky kilogramov, nemohol chodiť. Ale vôľa žiť bola silná. Aj vôľa užiť si príjemné stránky života, ako sám Nedomanský priznal: "O to viac mi teraz chutí červené víno."

Čítajte viac