Jágrova paráda bola ozdobou veľkých majstrov 90. rokov

Tampa Bay Lightning si v play off zopakovali minuloročný triumf v Stanley Cupe. NHL.com/sk chce vo svetle tohto nevšedného úspechu pripomenúť najlepšie šampiónske tímy jednotlivých dekád po expanzii v roku 1967. Pokračujeme obdobím 1991-2000.

V 90. rokoch NHL zažila mnoho veľkých víťazov Stanley Cupu. Dvojnásobní šampióni Detroit Red Wings z rokov 1997 a 1998, Dallas Stars o rok neskôr či New York Rangers, ktorí získali titul v roku 1994 po dlhých 54 rokoch.
Ako najlepšie majstrovské mužstvo poslednej dekády 20. storočia sme však vybrali Pittsburgh Penguins v roku 1992. Tím, ktorý o rok skôr obhájil titul. Ktorý v posledných dvoch kolách play off nedal súperom žiadnu šancu - vo finále konferencie proti Boston Bruins aj vo finále samotného Stanley Cupu proti Chicago Blackhawks vyhral v štyroch zápasoch.
Tím, v ktorom žiaril bájny Mario Lemieux so svojím nástupcom, mladým Jaromírom Jágrom, z ktorého sa práve v tomto play off stala superhviezda.

Tím, ktorému šéfoval Scotty Bowman, najslávnejší tréner v histórii NHL. Tím plný ďalších legiend ako Ron Francis, Joey Mullen, Larry Murphy, Brian Trottier...
Tím, ktorý sa zdal byť neporaziteľný.
"Mali sme vtedy výborné mužstvo. Bolo jasné, že s toľkými dobrými ofenzívnymi hráčmi budeme hrať útočne ladený hokej, že budeme často na puku. To pomohlo aj mladému Jaromírovi. Rovnako ako to, že si mohol napríklad v presilovke zahrať s Mariom a ďalšími výbornými hokejistami," zaspomínal nedávno slávny obranca Murphy pre NHL.com/sk.
"Keď sa nad tým zamyslím, tak bolo vlastne výborné, koľko budúcich členov Siene slávy sa v tom mužstve vtedy stretlo: Mario, Ron Francis, Trots, Paul Coffey, Mark Recchi, Joey Mullen, Larry..." pridal sa útočník vtedajších šampiónov Bob Errey.
Lemieux žiaril v plejáde hviezd suverénne najjasnejšie. Legendárny center vtedy v play off nazbieral 34 bodov, aj keď kvôli zraneniu nastúpil len v 15 zápasoch. Úchvatný priemer 2,27 bodu na zápas je medzi hráčmi s aspoň 10 odohranými zápasmi dodnes tretí najvyšší v histórii play off NHL - lepší mal len dvakrát Wayne Gretzky s Edmonton Oilers (2,38 v play off 1983 a 2,61 v roku 1985).
Vyraďovaciu časť pritom 'SuperMario' dohrával so zlomenou kostičkou v zápästí po sekere od Adama Gravesa z Rangers. Vynechal sedem zápasov a keď sa po dvoch týždňoch vrátil, hneď pri comebacku vo finále konferencie proti Bruins stihol tri body.
"Spočiatku nastupoval len na presilovky, ale neskôr sa zapájal do hry stále viac a nakoniec to bol on, kto zápas rozhodol. Dal dva góly a na jeden prihral," spomínal Jágr vo svojej autobiografii. Lemieux mal v nasledujúcom zápase tri asistencie a trojbodový večer zažil aj v poslednom finále proti Chicagu.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
Najslávnejší gól však nakoniec nedal kanadský velikán s číslom 66, ale práve vlasatý český mladík z Kladna s číslom 68 na drese. Chicago v polovici tretej tretiny prvého finále vyhrávalo 4:3, keď Jágr pri ľavom mantineli získal puk a prekľučkoval s ním cez troch protihráčov: Dirka Grahama, Brenta Suttera a krajana Františka Kučeru. Skóroval vedľa Eda Belfoura po polovičnej otočke.
"Spoluhráči sa na mňa zosypali a ja som tušil, že o tomto góle sa bude hovoriť ešte dlho," spomínal neskôr Jágr.
A bolo to tak, stanica ESPN toto sólo vyhlásila za moment roka a v zostrihoch top akcií play off sa objavuje hádam dodnes.
"Toto bol asi najkrajší gól, aký som v živote videl," žasol aj Lemieux. "Aj ja som dal množstvo dôležitých gólov, ale takto prejsť cez troch hráčov bolo skrátka neuveriteľné."
Jágr, ktorému s aklimatizáciou v Amerike v druhom roku pomáhal český veterán Jiří Hrdina, zakončil play off 1992 s 11 gólmi a 24 bodmi v 21 zápasoch ako piaty v celkovom bodovaní. Za prvým Lemieuxom (16+18) boli ďalší hráči Penguins: Kevins Stevens s 28 (13+15) a Ron Francis s 27 bodmi (8+19). Do prvej päťky sa dostal aj Joe Murphy z Edmontonu (8+16), ako jediný hráč iného mužstva ako Pittsburgh. Až päť hráčov z kádra šampiónov malo priemer viac ako bod na zápas. Bowmanovi zverenci dali spolu 83 gólov, teda o 18 viac ako porazený finalista z Chicaga.

Toto mužstvo malo všetky predpoklady stať sa dynastiou. Väčšina kádra zostala pokope aj v ďalšej sezóne, Jágr počas nej v 81 štartoch nazbieral 94 bodov, Francis 100, Rick Tocchet 109, Stevens 111 a Lemieux až neuveriteľných 160! Pittsburgh získal Presidents' Trophy so ziskom 119 bodov, na druhý Boston mal náskok 10 bodov...
V 2. kole play off mu však vystavili šokujúcu stopku úporne brániaci New York Islanders, ktorí postúpili vďaka gólu Davida Volka v predĺžení siedmeho zápasu. Bolo po nádejach, dynastia rýchlo dokraľovala. Lemieuxa stále častejšie trápili zdravotné problémy, niektoré opory skončili alebo odišli. Jeden z najtalentovanejších tímov sa drobil a už nikdy nedosiahol svoju úroveň z roku 1992.
Dokonalosť a dominanciu vtedajších Penguins nedosiahli ani nasledujúci šampióni do konca 20. storočia: Montreal Canadiens v roku 1993, po nich Rangers, New Jersey Devils 1995 a 2000, Colorado Avalanche 1996, Dallas 1999.
S Pittsburghom zo začiatku 90. rokov by sa hádam mohol porovnávať len Detroit, ktorý v rokoch 1997 a 1998 vyhral dvakrát po sebe. Ale o ňom zase niekedy nabudúce.