Nie je náhoda, že práve v Minnesote nakrútili vydarený šot pred olympiádou 2014, v ktorom sa hovorí: "Milá Kanada. Všetci z nás sa neučili len nahadzovať a chytať loptičky, hádzať podlhovastou loptou či smečovať do koša. Niektorých z nás sa zobúdzali za úsvitu, aby nám otcovia pevne zaviazali korčule. Vieme, aké to je dýchať studený vzduch. Vy ste túto hru vymysleli a sme vám za to vďační. Ale naša viera je rovnaká ako vaša."
Je jasné, že v takom prostredí NHL nemohla dlho chýbať. Vyzeralo to ako anomália, keď sa v roku 1993 Minnesota North Stars po 26 rokoch existencie presťahovali do Dallasu - a po populárnom tíme, ktorý sa v rokoch 1981 a 1991 dostal do finále Stanley Cupu, zostalo veľké prázdno.
Niet sa čo čudovať, že onedlho sa liga do Štátu hokeja vrátila: len štyri roky po odchode pôvodného klubu vedenie súťaže oznámilo, že spolu s Nashvillom, Columbusom a Atlantou dostane nový klub aj Minnesota.
Od roku 2000 tak v NHL hrá mužstvo s názvom Wild. Napriek tomu tu ešte dnes môžete na hokeji stretnúť mnoho fanúšikov v dresoch a tričkách s veľkým N, ktoré tu boli zvyknutí nosiť už generácie ich otcov. Obľúbeným pokrikom je tu dodnes "Norm Green sucks", ktorý dehonestuje vtedajšieho majiteľa Norma Greena, ktorý presunul North Stars do Texasu.
[Viac zo seriálu preview 31 za 31 na NHL.com/sk]
"Vyrástli sme s hokejkou v rukách a s korčuľami na nohách, na ľade sme hľadeli pravde do očí. Prehrešky sme si odpykali na trestnej lavici a naša mama bola rozhodcom," spieva sa v hymne Wild, klubu, ktorý si napriek pokračujúcej popularite North Stars rýchlo našiel nových priaznivcov - Minnesota túto náhradu za stratené dieťa rýchlo adoptovala.
Dallas sa od začiatku stal najväčším rivalom.
"Aj pre nás hráčov sú zápasy s Dallasom výnimočné. Diváci vždy vytvoria úžasnú atmosféru a aj v kabíne to vyzerá úplne inak. Oveľa viac sa povzbudzujeme, Dallas skrátka musíme poraziť," vysvetľoval v roku 2002 slovenský obranca Wild Ľubomír Sekeráš.
Slovenská stopa je tu vôbec veľmi silná: prvým draftovaným hokejistom v histórii Wild a dlho aj najväčšou hviezdou tímu bol trenčiansky rýchlik Marián Gáborík, trojka draftu 2000.
Hala, v ktorej exceloval, stojí neďaleko rieky Mississippi, po ktorej by ste doplávali napríklad až do St. Louis do domova tohtoročných šampiónov Blues. Rovnako ako tunajšia trojmiliónová aglomerácia nazvaná Twin Cities (mestá-dvojčatá), pretože jej jadro sa skladá z dvoch veľkých centier Minneapolis a St. Paul, sa aj samotný štadión skladá z dvoch prepojených častí: jedna je tehlová a hranatá, druhá sklenená a oblá.
Stavba z roku 2000 zvonku určite nepôsobí tak pekne ako napríklad arény v Columbuse alebo v Detroite, vnútri však ponúka maximálny komfort modernej arény NHL. V roku 2014 stanica ESPN vyhlásila XCel Energy Center za najlepší štadión v NHL.
