Višňovský: Kto nekorčuľuje dostatočne rýchlo, nemôže hrať v NHL

Bývalý obranca Ľubomír Višňovský sa v noci z utorka na stredu dočkal veľkej pocty. Los Angeles Kings ho pred zápasom proti Arizona Coyotes ocenili na tradičnej slávnosti s názvom Kings Legends Night.
Slovenský hokejista sa stal 24. hráčom, ktorého si Kings týmto spôsobom uctili. V aktuálnej sezóne bol 24. novembra honorovaný Willie O'Ree (člen Siene slávy) a 14. februára 2019 pozvú na ľad Staples Center bývalého obrancu Sean O'Donella.
NHL.com/sk vám prináša rozhovor s bývalou hviezdou kalifornského tímu. "Nezabudli na mňa a vážia si výkony, ktoré som tu predviedol " teší Višňovského.

Pozvánka na slávnosť do Los Angeles vás určite potešila. K tomuto mestu a tímu Kings vás viažu spomienky na vaše začiatky v NHL.
"Samozrejme, že ma to potešilo a veľmi si pozvanie vážim. Bolo to také poďakovanie za tých sedem rokov, ktoré som odohral za Los Angeles Kings. Nezabudli na mňa a vážia si výkony, ktoré som tu predviedol. K mestu aj k tímu mám krásny vzťah. Bol to môj prvý tím v NHL. Dali mi šancu, aby som hral najlepšiu ligu na svete. Bol som draftovaný Los Angeles a prežil som tu jedny z najlepších rokov vo svojej hokejovej kariére. Rád na to spomínam a rád sa sem vraciam. "
Viac o téme: [Gólov je stále viac. Sme na prahu novej éry?]
Dá sa povedať, že sa vám Kalifornia dostala pod kožu?
"Áno, veď som hral sedem rokov za Kings a potom tri roky za Anaheim Ducks. Takže som v Kalifornii strávil desať rokov. To je dosť dlhý čas a stále tu mám veľa známych. Strávil som tu vlastne štvrtinu svojho života."

Určite sledujete súčasnú NHL. Všímate si predovšetkým výsledky mužstiev za ktoré ste hrávali?
"Samozrejme, že sledujem hlavne Kings, Edmonton, Ducks či Islanders, kde som hrával. Ako hovoria Američania, nosil som ich uniformu a tieto tímy navždy ostanú v mojom srdci."
Komu fandíte, keď hrajú proti sebe napríklad Kings a Ducks?
"Závisí aj od toho, v ktorom mužstve mám ešte kamarátov a spoluhráčov, s ktorými som hrával. Záleží aj na tom, či v mužstvách momentálne hrá nejaký slovenský hráč, alebo nie."

Žijete striedavo v Amerike a na Slovensku?
"Nie. V Amerike nič nevlastním, momentálne žijem na Slovensku."
Určite však sledujete, ako sa NHL mení, zrýchľuje a do ligy prichádza stále viac mladých hráčov. Je to už o dosť iný hokej, ako keď ste v NHL začínali.
"Keď som hrával posledné roky za Islanders, tak to už bolo o dosť rýchlejšie. Hra bola priamočiarejšia, rýchlo sa korčuľovalo a hráči sa snažili urobiť čo najmenej chýb. Už v týchto rokoch, ktoré spomínam, to bolo iné, ako keď som v NHL začínal. Starší hokej bol o prihrávkach, podržaní puku a nebolo to len o tom rýchlo dostať puk z tretiny a tráviť čo najmenej času s pukom na hokejke. Teraz si to nastrelia, rýchlo za tým korčuľujú a v útočnej tretine sa snažia niečo spraviť. Je to oveľa rýchlejšie. Kto teraz nekorčuľuje dostatočne rýchlo, nemôže hrať v NHL. Je to o tom korčuľovaní. Keď som v roku 2000 prišiel do NHL, tak som sa snažil korčuľovať, hrať s pukom a prihrávať na hokejku. Možno aj preto som v tom období prerazil."
Keď ste začínali v NHL, kvôli postave vám nedávali veľké šance. Považovali vás za príliš nízkeho.
"Áno. Vtedy tam boli dvojmetroví a stokiloví obrancovia a mne od sedemnástich rokov hovorili, že nemám šancu hrať v NHL, lebo na to nemám postavu a nemám sa tam šancu presadiť. Aj ja som to tak vnímal, že nikdy nebudem hrať v NHL a som európsky typ hráča. Zrazu prišiel telefonát, že som bol draftovaný Los Angeles Kings. To bolo niečo neuveriteľné. Po troch dňoch mi volali, že chcú so mnou podpísať prvý kontrakt. Celé to bolo rýchle a bola to pre mňa veľká zmena."

Čomu pripisujete klesajúci počet slovenských hráčov, ktorí sa dokážu presadiť do NHL?
"Zaspali sme dobu. Boli časy, keď sme nosili domov medaily. Od roku 2000 do roku 2010 to bola zlatá generácia. Mali sme aj hráčov NHL. Ale na Slovensku sa nič nerobilo, neškolili sa noví tréneri, nerobil sa systém pre deti. Žili sme z toho, že prídu chlapci z NHL a vždy sa niečo uhrá. Naozaj sa zaspalo a tých desať až dvanásť rokov je veľmi cítiť, nemáme hráčov. Za svetovou špičkou už nezaostávame o krok, ale o dva kroky."
Vidíte šancu na zvrat? Zaoberáte sa mládežníckym hokejom na Slovensku?
"Nepracujem pre hokejový zväz, ale sem-tam som pomáhal v rôznych aktivitách, ako je napríklad projekt Hráč 21. storočia. Nie je to len o tom, ako ich budeme testovať, ale ako ich budeme trénovať, ako budeme vzdelávať trénerov. Aj rodičov je potrebné poučiť, že deti netreba ospravedlňovať, keď nevládzu. Treba otočiť tú myšlienku, že samotné dieťa musí chcieť, nie rodič."
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
O dva týždne vás čaká exhibičný zápas v Bratislave, na ktorom sa bude lúčiť legenda slovenského hokeja Miroslav Šatan. Tešíte sa, že opäť stretnete bývalých spoluhráčov?
"Samozrejme, že sa teším. Zažil som aj moju rozlúčku. Opätovné stretnutie s fanúšikmi bolo veľmi pekné a príjemné. Teším sa hlavne na stretnutie s bývalými spoluhráčmi. Rýchlosť a zručnosť odchádzajú, kilá pribúdajú, takže to bude zaujímavé. Porozprávame sa, uvidíme, ako sme zošediveli, oplešiveli a pribrali."