Ktorý Slovák nadviaže na Lecavaliera s Eliášom?

Dres Vincenta Lecavaliera bol v sobotu slávnostne vyvesený pod strechu Amalie Areny, v klube Tampa Bay Lightning si už jeho štvorku nikto iný neoblečie. V tejto sezóne je už štvrtým podobne oceneným hokejistom, rovnakej pocty sa pred ním dočkali aj Eric Lindros v klube Philadelphia Flyers, Jere Lehtinen za Dallas Stars a české krídlo Milan Hejduk za Colorado Avalanche.

Čoskoro k nim pribudne aj Patrik Eliáš, od ktorého veľkej slávy v New Jersey Devils (24. februára) nás delí len niekoľko dní. Po Dominikovi Haškovi a už spomínanom Hejdukovi bude tretím zvečneným Čechom.
Vzápätí ho môže nasledovať aj ďalší krajan. Vlastne je to len otázka času.
Jaromír Jágr, ktorého kariéra v NHL sa pravdepodobne uzavrela nepríliš vydareným angažmánom v Calgary Flames, nebude mať svoje slávne číslo 68 vyvesené ani v provincii Alberta, ani na mieste ďalších siedmich zámorských pôsobísk. Skutočný zmysel by to malo len v jednej hale - v sídle klubu Pittsburgh Penguins. V meste, kde dvakrát oslavoval zisk Stanley Cupu.
Viac o téme: [Vrcholné predstavenia Jaromíra Jágra]
Ešte nedávno sa zdalo, že tomu bráni komplikovaný vzťah tamojších fanúšikov k vlasatej legende. Aj podľa vyjadrení najväčšej miestnej ikony a majiteľa klubu Maria Lemieuxa to však vyzerá, že na dôstojné ocenenie naganského víťaza v meste ocele predsa len dôjde.
"O tom predsa nemôže byť pochýb," povedal Lemieux už pred rokom. "Jaromír je veľkou postavou nášho klubu."
A tak sa Jágrov dres skôr či neskôr ocitne medzi Lemieuxovým 66 a číslom 21 patriacemu predčasne zosnulému Michelovi Briereovi. Pretože ak niekto vo vašom tíme okrem dvojnásobného najvyššieho triumfu päťkrát získa Art Ross Trophy, raz Hart Memorial Trophy a dvakrát Lester B. Pearson Award (jednu navyše mal potom ešte v New York Rangers), tak si toto ocenenie skrátka zaslúži. Aj keď neskôr hral za najväčších rivalov Philadelphia Flyers.
Ďalšie české mená späté s minulosťou sa však už pod strechu hál NHL asi len tak ľahko nedostanú. V blízkej budúcnosti budú mať oveľa väčšiu šancu Slováci.
Úplne istým tipom je Zdeno Chára. Trenčiansky odchovanec je od roku 2006 kapitánom Boston Bruins, v sezóne 2010-11 bol prvým hokejistom spoza 'Železnej opony', ktorý ako designovaný líder priviedol svoj tím k Stanley Cupu. A v roku 2013 sa s Bostonom dostal do finále.

K tomu má Norris Trophy a po dovŕšení 40 rokov prekonáva jeden klubový zápis za druhým: 873 odohraných duelov za Bruins je ôsme najvyššie číslo v histórii a ešte v tejto sezóne sa môže dostať na šiestu priečku. Medzi bekmi je so 136 gólmi tretím najlepším bostonským strelcom a s 445 bodmi jeho tretím najproduktívnejším obrancom všetkých čias.
Do dejín sa zapísal aj najvyšší hráč NHL a majiteľ najtvrdšej strely v histórii ligy počas meranej súťaže pri All-Star Game. Podčiarknuté a sčítané, o Chárovom čísle 33 pod stropom TD Garden rozhodne len čas - ale visieť tam stopercentne bude.
Ďalším slovenským kandidátom na podobnú poctu je Marián Hossa a jeho 81. Tridsaťdeväťročný útočník vynechal túto sezónu kvôli alergii na hokejový výstroj a nie je isté, či sa vôbec ešte vráti do NHL. V Chicago Blackhawks navyše nehral tak dlho ako Chára v Bostone; prišiel tam až v roku 2009 a za klub odohral 534 zápasov. Nebol ani ich kapitánom, ani najproduktívnejším hokejistom svojej doby.
Stal sa však jedným z pilierov tímu, ktorý medzi rokmi 2010 a 2015 získal tri Stanley Cupy. Od jeho príchodu do mužstva nazbierali v Chicagu viac bodov len Patrick Kane (663) a Jonathan Toews (534) - Hossa ich má v Blackhawks 415. To ho zaraďuje až na 27. miesto v histórii prastarého klubu 'Original Six'. Z hráčov v tejto štatistike pred ním sa však tromi Stanley Cupmi môžu popýšiť len Kane, Toews, Duncan Keith a Patrick Sharp. A v play off je Hossa s 73 bodmi v 107 štartoch na 11. mieste všetkých čias.

Proti slovenskému bardovi na druhej strane hovorí aj dlhá história klubu, ktorý hrá NHL od roku 1926 a pod ktorého stropom haly visí už sedem čísel - vrátane 21 Stana Mikitu, ktorý sa narodil v Sokolčiach na Liptove.
Z tohto pohľadu by mal mať väčšiu šancu Peter Bondra, hoci od jeho posledného zápasu v NHL uplynulo už 11 rokov. Washington Capitals hrajú NHL 'až' od roku 1974 a pod stropom ich haly Capital One Arena visia len štyri čísla.
Bývalý slovenský kanonier je s 472 gólmi druhým najlepším strelcom a s 825 bodmi najproduktívnejším hokejistom v histórii klubu (v oboch kategóriách ho prekonal len Alex Ovechkin). V roku 1998 postúpil s tímom do finále Stanley Cupu, predtým bol v základnej časti s 52 gólmi jeho najlepším strelcom a so 78 bodmi najproduktívnejším hráčom. Washington sa v play off nikdy nedostal ďalej ako vtedy.

Skôr ako otázka, či bude Bondrovo číslo slávnostne vyradené zo sady dresov v americkej metropole, by sme sa tak mali pýtať, prečo tak Capitals ešte neučinili.