Hossa v Sieni slávy? Ešte si chvíľu počká

Kaviareň je miestom oddychu, zamyslenia, ale aj debát, polemík a výmeny názorov na rôzne témy od politiky až po sadenie trvaliek. Redakcia NHL.com/sk sa každý piatok stretáva v 'Hokejovej kaviarni', kde vybraní autori preberajú jednu z tém týkajúcich sa vývoja v NHL. Martin Tomaides a Marek Burkert tentoraz rozoberajú, ktoré hviezdy by budúci rok mohli vstúpiť do Hokejovej Siene slávy a aké šance majú v tomto smere Slováci a Česi.

Tomaides: Téma číslo jeden? Pre mňa určite Patrik Eliáš, ktorý sa prvý rok môže dostať medzi legendy. Je jasné, že človek dlhoročnému útočníkovi New Jersey môže trochu nadržiavať, ale v New Jersey dosiahol asi všetky útočné klubové rekordy, dvakrát vyhral Stanley Cup a hlavne bol klasický 'clutch player". Vedel zabrať, keď bolo treba. Nikdy nemal problémy so zodpovednosťou. Ale mám tak trochu pocit, že s mojím názorom nebudeš súhlasiť...
Burkert: Prečo nie? Dospieť k takýmto číslam v defenzívne ladenom New Jersey, to chcelo nielen veľa umu, ale aj výdrže. Keď Eliáš hral s Petrom Sýkorom a Jasonom Arnottom, bola to v tom období jedna z top 3 formácií v lige. Ale nie vždy mal pri sebe takých šikovných spoluhráčov a aj tak si udržal vysoký štandard. Mal obrovský podiel na zisku Stanley Cupov z rokov 2000 a 2003. Pre Patrika by to bola trochu aj osobná satisfakcia, keby bol do Siene slávy uvedený ešte pred Jaromírom Jágrom. Nech robil hocičo, v Česku bol vždy v jeho tieni. Aura čísla 68 Eliáša často trochu nespravodlivo zatienila. Ale obávam sa, že v zámorí sa pre budúci rok viac diskutuje o iných menách, ako je najproduktívnejší hráč v histórii Devils.
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Tomaides: Myslíš napríklad Curtis Joseph, ktorý je už niekoľko rokov prehliadaný? Piate miesto v počte brankárskych výhier už predsa len niečo dokazuje. Síce nevyhral Stanley Cup, ale bol stabilný a kvalitný. Pred ním už boli uvedení Dominik Hašek, Terry Sawchuk, Jacques Plante a Grant Fuhr, ktorí tak veľa víťazstiev nevychytali. Jasné, všetci síce súťaž vyhrali, ale to by nemalo byť meradlo. V každom prípade je to tak, ako hovoríš; hráčov s možnosťou trvalého bydliska v Toronte je tentoraz dosť... Rád by som poukázal aj na Keitha Tkachuka, Daniela Alfredssona alebo Sergeia Zubova. Komisii nezávidím.
Burkert: Absolútne súhlasím s tým, že meradlom vstupu do Siene slávy by nemalo byť to, či má niekto čiarku v kolónke výhier v Stanley Cupe. Joseph je dobrý príklad, Alfredsson tiež. V roku 2007 s Ottawou ostal tesne pod vrcholom, ale je to mimoriadna ikona nielen pre Senators. Ale prečo ešte nie je v HHOF Pierre Turgeon, ktorý nastrieľal 515 gólov a nazbieral 1327 bodov? To sú lepšie čísla ako má Alfredsson, ktorý je budúci rok podľa všetkého na vrchole zoznamu.

Tomaides: Daniel Alfredsson je ikona, to je pravda. Možno mu (aj Eliášovi) pomáha to, že celú kariéru, teda až na posledný ročník v Detroite, strávil v jednom klube. Dlhoročná tvár mužstva sa potom s celou situáciou lepšie identifikuje. Napríklad Pierrea Turgeona si pamätám ako kvalitného hráča vtedy kvalitného tímu St. Louis Blues. Hoci má skvelé čísla, nedokážem si ho spojiť s ničím výnimočným. Podobne je to napríklad v prípade Jeremyho Roenicka. To by som radšej vybral Keitha Tkachuka, to bol pre mňa pán strelec.
Burkert: Mimochodom, čo si vlastne myslíš o tom, keď sú v Toronte oceňovaní hráči, ktorí nikdy nehrali v NHL? Myslím tým samozrejme 'sovietsku ekipu' Tretiaka, Kharlamova a naposledy Yakusheva. Pri tom si vždy spomeniem na to, čo o ňom hovoril Marián Šťastný, podľa ktorého Yakushev počas svojej aktívnej kariéry vypil tri fľaše vodky za deň. Bolo to skrátka jeho palivo. A budúci rok by ho mal v HHOF doplniť ďalší účastník Summit Series 1972 Boris Mikhailov.
Tomaides: Tiež by som tam namiesto Yakusheva videl napríklad Alexandera Mogilnyho. Doteraz si na internete s chuťou pozriem zostrihy jeho golfákov!
Viac o téme: [14 zaujímavých čísel z kariéry Tomáša Plekanca]
Burkert: Mogilny tam jednoznačne patrí, navyše je s ním spojený aj veľmi silný príbeh jeho úteku do zámoria z majstrovstiev sveta IIHF v roku 1989. A tu vysokú výkonnosť si v NHL udržiaval viac ako dekádu. Jeho uvedenie do HHOF sa pritom už desať rokov odkladá. Ale keď bude vo výbere Mikhailov, tak si ešte počká, dvaja Rusi uvedení v jednom roku, to nie je veľmi pravdepodobné.
A ešte jedna vec: Má podľa teba šancu dostať sa do výberu ešte nejaký Čech? Mne okrem Eliáša a Jágra pripadá relevantný ešte Petr Svoboda, ktorý spĺňa niektoré 'podmienky'. Viac ako 1000 odohraných zápasov v NHL, Stanley Cup, zlatý gól z olympiády a navyše ten veľký útek sedemnásťročného chlapca za slobodou, ktorý bol naposledy tak skvelo opísaný v dokumente Nagano Tapes.
Tomaides: Petr Svoboda je super príbeh, ale myslím si, že hlavne pre Čechov. Reálne by ma zaujímalo, koľko Kanaďanov Nagano Tapes vôbec videlo. Možná by som sa do budúcnosti nebál ukázať na Milana Hejduka, dôležitého člena dominantných rokov Colorada. A päť finále Stanley Cupu Petra Sýkoru je tiež slušné, nie? A keď už sme pri nich, čo tak Marián Hossa? Pre mňa jednoznačná voľba. Tri triumfy v NHL a k tomu super story o tom, ako jeden rok padol s Detroitom proti Pittsburghu a druhý s Pittsburghom proti Detroitu. Tvoj názor?
Burkert: Hossa v Sieni slávy je jasná vec. Aj keď si asi chvíľu počká. Naozaj veľmi rád som ho sledoval pri hre, takýto komplexný hráč je skoro zázrak. Keby ho Chicago v roku 2013 nemalo, tak by Stanley Cup oslavoval Boston. Ale túto moju obsedantnú tému sem už radšej nebudem ťahať...