Pán Hokej 2.0.2.0. Aj Jágr už zasiahol do piatich dekád

Dlho bol jediným hráčom v dejinách, ktorý tento na prvý pohľad ťažko uveriteľný počin dokázal. Gordie Howe hral profesionálny hokej v piatich rôznych dekádach. Aj preto si vyslúžil prezývku Mr. Hockey. Pre mnoho Kanaďanov bol takmer taký starý, ako samotný hokej. Bol jeho stelesnením.

Od nedele je tu však ešte jeden hráč, ktorý dokázal to isté.
Jaromír Jágr.
Pán Hokej, verzia 2.0. Alebo skôr 2.0.2.0.
Keď 'nesmrteľný' český velikán v drese svojho Kladna 12. januára 2020 vyskočil na ľad pražskej O2 areny na zápas proti Sparte, dokázal to isté, čo Gordie Howe. Zasiahol do profesionálnych súťaží v piatich rôznych desaťročiach.
Od roku 1988 hral najvyššiu súťaž za kladniansku Poldovku. V roku 1990 zamieril do NHL, kde sa z neho pri častých absenciách Maria Lemieuxa stala najväčšia hviezda Pittsburgh Penguins a nakoniec aj top star celej súťaže.

Na začiatku nového tisícročia bol bez debaty najlepším útočníkom na svete, mal doma Hart Trophy a šesť cien Arta Rossa pre najproduktívnejšieho hokejistu ligy.
Koniec spomínaného (a začiatok minulého) desaťročia strávil v ruskej Kontinentálnej lige, kde si na tri sezóny odskočil do Avangardu Omsk, ale v roku 2011 sa vrátil do NHL a ako veterán v drese šiestich klubov naďalej zbieral štarty a body, až sa postupne stal druhým najproduktívnejším hráčom v histórii NHL. Fanúšikovia napäto sledovali, či dokáže prekonať aj rekord v počte odohraných duelov.
To sa mu nakoniec nepodarilo, rekord naďalej drží práve Howe s číslom 1767. Jágr sa zastavil na 1733. Jeho posledný angažmán - v Calgary Flames - nedopadol najšťastnejšie. Jeho pohybový aparát nevydržal zimu kanadského stredozápadu a vražedné tempo omladenej NHL a jeho cestu v NHL nakoniec ukončilo dlhodobé zranenie. Posledný zápas odohral 31. decembra 2017, mesiac a pol pred 46. narodeninami.
Profesionálny hokej však hrá naďalej, aj keď už v ňom v podstate ako majiteľ kladnianskych Rytířov zamestnáva sám seba. A napriek pribúdajúcim zdravotným problémom s tímom prešiel aj do nového desaťročia.

Jágr je, podobne ako Howe, vlastne niečo ako prírodný úkaz - asi ako svojho času cisár František Jozef I., ktorý vládol Habsburskej ríši od roku 1848 až do 1. svetovej vojny. V niektorých rodinách sa mohlo stať, že číslo 68 na ľade videla babička, videl ho otec, sledovali ste ho vy a zažili ho aj vaše deti či dokonca vnúčatá. Pre mladšie generácie je tu vlastne 'odnepamäti', podobne ako Kanaďania vnímali Howea od konca 40. rokov až do roku 1980, keď skončil kariéru on.
Pritom je zaujímavé, že týchto dvoch vlastne vôbec nič nespájalo. Boli úplne iní. Jedinou podobnosťou je ich post (obaja pravé krídlo) a telo (obaja boli dosť urastení chlapi).
Jágr nikdy nebol ženatý, Howe bol rodinný typ: manželka a štyri deti preňho boli najdôležitejšie a na ľade si vychovával nástupcov. Jeho syn, obranca Mark Howe, sa rovnako ako on stal členom Hokejovej siene slávy v Toronte a hokej hral aj jeho starší syn Marty.
Jágr je vlastne stále ako 'veľké decko', ktoré sa chce baviť hokejom a tento šport je preňho všetkým. Od A po Z. Aj keď po tridsiatke predsa len vyspel a z individuality sa stal tímovým hráčom, čo dokazuje aj jeho snaha zachrániť kladniansky klub a vytiahnuť ho na vrchol.
Rodina však príde až po kariére, naznačoval. Lenže tá kariéra akoby sa nemala nikdy skončiť.
Viac o téme: [Marleau zažil míľnik a rozhodol bitku]
Rozdiely sú zjavné, aj keď sledujete ich zápasy na ľade. Howe hrával oveľa 'špinavšie', bol známy svojimi lakťami, ale v časoch bez prilby sa o seba vedel viac postarať. Jágr bol technickejší, asi aj väčší talent, ale dlho potreboval mať vedľa seba 'bodyguarda' a ani zďaleka nebol taký tvrdý a odolný, hoci sa k tomu hlavne vďaka neskutočne silným nohám postupne dopracoval.
České krídlo dlho trápili triesla, ale Howe ako mladá hviezdička Detroit Red Wings na začiatku kariéry zažil oveľa ťažšiu chvíľu - keď sa mu v play off 1950 nepodarilo trafiť Teda Kennedyho z Toronto Maple Leafs, vletel (hralo sa bez prilby) hlavou do mantinelu a ocitol sa na pokraji života a smrti. Pre mnohých svedkov je ťažko pochopiteľné, že potom ešte niekedy hral hokej.
Kanadský 'Mr. Hockey' bol aj obrovským ambasádorom NHL (aj konkurenčnej WHA). Stovky návštev nemocníc, nekonečné charitatívne akcie, milióny podpísaných kartičiek či desaťtisíce fotiek s fanúšikmi...
S Jágrom to bolo iné, aj keď aj on bol k fanúšikom väčšinou ústretový. Rád vsádzal, hral hazardné hry, postupne sa uzatváral do seba a k ľuďom okolo seba sa často správal s dešpektom. Aj v tomto dozrel neskôr a možno mu pomohli aj skúsenosti z Ruska či stále silnejší vzťah k pravoslávnej viere.
Na Howea spoluhráči spomínali ako na pokojného človeka, ktorého v kabíne takmer nepočuť a mení sa, až keď skočí na ľad. Jágrovi niektorí pozorovatelia v NHL prisúdili prezývku 'Rakovina kabíny' alebo 'Zabijak trénerov'. Nikto nevedel, akú bude mať nabudúce náladu či aký dostane nápad. Opäť však platí, že aj toto sa vekom zmenilo a postupne sa z neho stával líder (prvýkrát asi v New York Rangers od roku 2005) a mentor (od pôsobenia vo Philadelphia Flyers v roku 2011). Aj on nakoniec nedávno priznal, že ako tréner by hráča Jágra nezniesol.

Aj odchod oboch legiend z NHL bol úplne iný. Jágr skončil v tichosti, bez fanfár, ktoré by si nepochybne zaslúžil. Keď sa lúčil Howe ako vtedajší rekordér v počte gólov (801), bodov (1850) aj zápasov (ktorým je dodnes), NHL bola hore nohami.
Jágr nakoniec Howea prekonal v počte bodov, zastavil sa na 1921. Viac (2857) už má v histórii len Wayne Gretzky. V góloch si druhé miesto udržal Howe, Jágr je s 766 zásahmi tretí.
Štatisticky porovnávať oboch slávnych mužov, ktorí sa zaradili medzi malú hŕstku najväčších postáv hokejových dejín, však nemusí byť úplne fér. Ten prvý hral v úplne iných časoch: začínal v období veľkého rozmachu po 2. svetovej vojne, zažil divoké 60. a 70. roky, vznik a zánik WHA, rozšírenie NHL na viac ako dvojnásobok a dotkol sa aj začiatku ofenzívnej éry 80. rokov.
Ten druhý do nej vstúpil a zažil posledných niekoľko sezón tejto útočne ladenej epochy ešte ako mladík, ktorý dvakrát získal Stanley Cup pod krídlami Maria Lemeiuxa. Väčšinu kariéry sa však musel prehrýzať defenzívnou érou pasce stredného pásma a benevolentného rozhodovania. Držanie a hákovanie sa pískalo len vtedy, keď faulovaný hráč skončil na zemi - a tam Jágr takmer nikdy nekončil, pretože často ustál aj to, keď na ňom viseli dvaja protihráči.

Prísnejšie posudzovanie faulov a väčšiu voľnosť si užil až vo veteránskom veku okolo štyridsiatky, keď už logicky nezbieral toľko bodov.
Jednu fascinujúcu vec však majú nepochybne spoločnú.
Howe aj Jágr počas profesionálnej kariéry zažili, ako sa vedľa nich striedali generácie spoluhráčov a súperov, ako sa hokej menil. Oni sa čiastočne museli meniť s ním a čiastočne ostávali takí ako predtým. Ako keby ste išli vlakom, prešli cez niekoľko krajín či niekoľko podnebných pásiem a pozorovali, ako sa za oknami mení okolitá krajina, ale cesta by pokračovala stále ďalej.
Také úchvatné sú počiny oboch veľkých mužov, ktorých v ich hokejovej dlhovekosti ťažko niekto doženie. A ktorí na seba vlastne pekne nadviazali: najskôr tu bolo päť dekád s Howeom, potom päť dekád s Jágrom.
A to sme vlastne ešte ani nespomenuli, akým spôsobom veterán z Hnidous svoju piatu desaťročnicu začal. Na ľade Sparty riadil vysokú výhru Kladna (8:4) štyrmi bodmi za dva góly a dve asistencie.
Nie, česká extraliga síce nie je NHL, hokejovo je nepochybne o nejaký ten stupeň nižšie. Ale legenda s číslom 68 famóznym výkonom dokázala, že sa s ňou ešte stále musí počítať. A že ani v takmer 48 rokoch ešte dlho nemusí byť na ľade len do počtu.
Rovnako ako Howe, ktorý skončil svoju poslednú sezónu v NHL v Hartford Whalers vo veku 52 rokov s bilanciou 80 zápasov, 41 bodov.