vrana-1

Jakub Vrána dlho, predlho čakal na to, až mu dajú šancu natrvalo sa presadiť v NHL. Kým z jeho rovesníka z draftu 2014 Davida Pastrňáka vyrástla z čísla 25 hviezda Boston Bruins, on sám - aj keď bol vtedy vybraný ako číslo 13 - dostal prvú možnosť až po troch sezónach a poriadnu šancu stať sa plnohodnotným hráčom až v tomto ročníku.
Dlhé čakanie vo farmárskej AHL je však teraz odmenené najsladšou cenou. Washington Capitals získali Stanley Cup a usmievavý mladík z Prahy bol pri tom ako člen ich základného kádra. V play off pomohol ôsmimi bodmi v 23 zápasoch. Dva z troch strelených gólov boli víťazné.

Vyzerá to tak, ako keby ste mali v študijnom životopise napísané len gymnázium a teraz by ste si tam zrazu mohli dať titul z Harvardu. Taký veľký skok znamenala pre dvadsaťdvaročný talent uplynulá sezóna, ktorá vyvrcholila utorkovou triumfálnou jazdou pred státisícmi nadšených fanúšikov v uliciach Washingtonu.
Áno, Pastrňák sa medzitým môže pochváliť 254 zápasmi, 94 gólmi a 203 bodmi v základnej časti NHL, aj v tohtoročnom play off ich nazbieral skvelých 20 (6+14). Ale s Bruins skončil po druhom kole, kým Vrána sa dostal až na vrchol.
Viac o téme: [Ovechkin dal nádej ďalším veľkým čakateľom]
"V Bostone nebol ten tím taký nabitý a on od začiatku dostal väčšiu šancu. A dokázal potvrdiť, aký je dobrý útočník, vďaka tomu si tam urobil meno. Pasta je výborný hráč a vie si tú výkonnosť udržať, čo je najdôležitejšie. Ja som to mal iné, išiel som do tímu, ktorý staval výber na Stanley Cup a bol naozaj nabitý, takže veľa voľných miest v zostave nebolo - ak vôbec nejaké," povedal Vrána v priebehu tejto sezóny.
V nej nakoniec odohral 73 duelov základnej časti a nazbieral 27 bodov (13+14). Po rýchlom štarte si prešiel aj pascou, keď dlho čakal na body, niekedy dokonca vypadol zo zostavy. Ale jeho svižné korčuľovanie na súpera väčšinou platilo - najmä v play off, ktoré sa hrá v ešte vyššom tempe.
Vrána, možno úplne najrýchlejší hráč Capitals, to využil. Z tribúny sa dostal až do prvej formácie k Alexovi Ovechkinovi, inokedy hral v druhej vedľa Nicklasa Backstroma.
Fantastická škola. A aj satisfakcia za dlhé čakanie a drinu v nižšej súťaži.

Ako sám povedal, paradoxne doplatil na to, že Capitals mali mužstvo nabité veľkými menami. V rokoch 2016 a 2017 vyhrali Presidents' Trophy, ich prvé tri útoky boli nepriestrelné a do štvrtého sa typovo nehodil.
"Snažil som sa nestratiť sebadôveru. Tvrdo makať a sústrediť sa len na veci, ktoré môžem ovplyvniť. A keď dostanem možnosť hrať v prvom tíme, tak si to skrátka užiť," vrátil sa k zložitému obdobiu.
Dlho očakávaná šanca prišla až minulý rok v lete. Washington vtedy narazil na platový strop a vedenie muselo nechať odísť kvalitných útočníkov Justina Williamsa a Marcusa Johanssona. Vrána mal dovtedy za sebou len 21 zápasov, takže v NHL bol ešte stále nováčikom.
"Samozrejme, že som bol rád, že tu môžem byť. Pred rokom alebo dvoma to bol takmer nedobytný tím a nedalo sa sem dostať, takže som veľmi rád, že sa to okno otvorilo."
Využil to dokonale. Hoci sa vyslovene nezaradil medzi hviezdy, ukázal, že má veľký potenciál. Veľkým faktorom washingtonského titulu boli aj jeho rýchlosť a energia. Ak dokáže pridať konzistentné výkony a trochu lepšiu produktivitu, jeho úloha v mužstve by mala len rásť.

Hlavne keď má už teraz za sebou skúsenosť šampióna a v budúcom play off už nebude žiadny zelenáč.
"Aby som bol úprimný, keď sa play off začalo, (Vrána) bol jedným z chlapcov, pri ktorých som sa trochu obával, ako to ovplyvní ich hru," pripustil kouč Capitals Barry Trotz. "Štart série proti Columbusu mu nevyšiel, mal z toho trochu vytreštené oči, všetko sa naňho dialo veľmi rýchlo. Ale potom sa veci upokojili a on je naozaj, naozaj užitočný."
Vo finále proti Vegas Golden Knights bol už znova v pohode. V prvom zápase asistoval na gól, v tom poslednom sám skóroval. A potom bol jednou z hlavných postáv washingtonských osláv, keď v krátkych videoklipoch prenášal jazdu víťazov na instagram. Vrátane toho, ako si na predlaktie nechal vytetovať Stanley Cup, tri hviezdy ako symbol Capitals a dve hokejky.
Tieto obrázky pod kožou budú rovnako ako číslo 13 na Vránovom drese už navždy pripomienkou toho, ako sa vysoko draftovaný talent najskôr musel naučiť byť trpezlivý, ale nakoniec k šťastiu prišiel.