Rovnako ako Glavine je aj Hull dnes v Sieni slávy, na rozdiel od dvojnásobného šampióna World Series, ale ten bol na tej správnej strane - hokejovej. Pred tými 34 rokmi si ho vybrali Calgary Flames, kde však veľa šancí nedostal, poriadne výkonnostne rozkvitol až následne v St. Louis Blues, Dallas Stars a v Detroitu.
Jeden z najlepších ofenzívnych hráčov v histórii NHL je mimochodom spájaný s jedným z najhorších trejdov. Keď sa ho Calgary v roku 1988 spolu so Steveom Bozekom zbavovalo, dostalo zaňho obrancu Roba Ramagea a brankára Ricka Wamsleyho - z dnešného pohľadu smiešnu protihodnotu.
Spoznať potenciál skutočnej superstar je asi naozaj náročná úloha. Okrem už spomínaných hráčov sa to dôstojne nepodarilo ani Theorena Fleuryho (Calgary, rok 1987, 166. miesto), Douga Gilmoura (St. Louis, 1982, 134.), Daniela Alfredssona (Ottawa Senators, 1994, 133.) či Henrika Lundqvista (New York Rangers, 2000, 205.).
Aj neskorší víťaz Art Ross Trophy Jamie Benn vstával pri drafte roku 2007 až ako 129. v rade (Dallas), na Pekku Rinneho prišiel rad o tri roky skôr dokonca až vo chvíli, keď sa vyhlasoval výber číslo 258 (Nashville Predators).
Vzhľadom na svoje kariéry boli niekedy neúmerne neskoro vyberaní aj českí hokejisti. Pravdepodobne najlepšieho brankára všetkých čias Dominika Haška si Chicago Blackhawks vybrali v roku 1983 až ako 199., ale vtedy za tým určite boli aj nepriaznivé politické podmienky.