O konzistencii výkonov sme už hovorili. Kto si dnes spomenie na to, ako v sezóne 2005-06 vyfúkol Jágrovi strelecký titul Jonathan Cheechoo zo San Jose Sharks. Vtedy mal dvadsaťpäť a najlepšie roky pred sebou, ale zaznamenal už len jednu sezónu s viac ako tridsiatimi gólmi a neskôr cez AHL zamieril do KHL.
Vzostupy a následné prepady má za sebou aj bývalá jednotka draftu brankár Marc-Andre Fleury, ktorý mohol mať superhviezdne nároky po zisku Stanley Cupu 2009 s Pittsburghom, ale následne zažil striedavo slnečné výkonnostné obdobia, ktorá s jeho povesťou dosť zamávala.
O tú svoju dôsledne staral Dominik Hašek, ktorý medzi individuálne trofeje a Stanley Cupy dokázal vtesnať aj veľký medzinárodný triumf, keď v roku 1998 pre českých hokejistov doslova ukradol olympijský titul v Nagane. To bol jeden z tých unikátnych príkladov, v ktorých jeden hráč prevedie mužstvo cez celý turnaj až k zlatému koncu.
Podobne je vo Švédsku adorovaný Peter Forsberg, aj keď jeho mýtická kľučka z finálového rozstrelu proti Kanade v Lillehammeri je stará už 25 rokov. Všechny tie Stanley Cupy, Calder Trophy, Hart Trophy aj Art Ross Trophy umocňujú Forsbergovu kariéru, ktorých základný kameň bol položený v Nórsku v roku 1994.
Hráči ako Brett Hull, Mike Modano, Chris Chelios a Brian Leetch prežili v NHL skvelé roky, ale súhlasili by, že na vrchole popularity sa ocitli po finále Svetového pohára 1996, keď spacifikovali Kanadu. Vtedy boli pre celé Spojené štáty americké hrdinami. Takže je jasné, že medzinárodný úspech posilňuje imidž.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
Po Vancouveri 2010 o tom nakoniec hovorili aj Kanaďania Jonathan Toews, Rick Nash alebo Shea Weber, ktorým sa zlatá položka pekne vynímala v životopise.
Ale ani medaila na krku z vás neurobí superstar, ak ste nevyrovnaná osobnosť a budete sa k svojej kariére pristupovať tak nezodpovedne ako napríklad Dany Heatley, ktorého hviezdny prach sa rozplynul po výmene z Ottawa Senators, kde mu už fanúšikovia nemohli prísť na meno.
Po minulej sezóne bol vynášaný do nebies ruský zberateľ Nikita Kučerov z Tampa Bay Lightning, ktorý k 128 bodom a Art Ross Trophy pridal Ted Lindsay Award, Hart Trophy a obdiv súperov.
"Kučerov je čo sa týka bránenia jeden z najťažšie čitateľných hráčov. Zvláda tvrdo strieľať, perfektne prihrávať, máte pocit, že vždy presne vie, čo urobiť," povedal na adresu ruského krídla brankár New Jersey Devils Cory Schneider.
Lenže v novej sezóne už Kučerov stráca viac ako 20 bodov na edmontonské duo McDavid, Leon Draisaitl, ktoré sa utrhlo z reťaze. Aj nemecký útočník teraz predvádza, že aj on má superhviezdnu kapacitu. Ale mal by ju aj bez svojho hokejového dvojníka z Kanady?
Tá istá otázka prenasleduje najlepšieho strelca sezóny Davida Pastrňáka. Bol by taký úspešný, ak by nehral s Bradom Marchandom a Patricom Bergeronom? K veľkým hráčom však patrí aj umenie využiť príležitosť, ktorá sa im naskytne. Bruins pred piatimi rokmi potrebovali praváka a z farmy si vytiahli osemnásťročného Čecha.
Pastrňákov vzostup je cítiť v každej ďalšej sezóne, ale až dlhšia časová previerka rozhodne, či bude superhviezdna aura súčasťou jeho kariéry.
Zoznam cieľov, ktoré na to potrebujete dosiahnuť, je zatiaľ poriadne dlhý a náročný: individuálne ceny, Stanley Cup, veľký medzinárodný úspech... Práce bude ešte dosť.