NHL hľadá superstar. Jedna sezóna nestačí

Aj v sezóne 2019-20 vám NHL.com/sk každý utorok prináša pohľad na horúce trendy a dianie v NHL. Od sérií výhier či prehier, cez veľké výkony jednotlivcov až po novinky okolo ligy, s Pulzom NHL budete vždy v rovnakom rytme ako najlepšia hokejová súťaž sveta. V ďalšom vydaní seriálu sa pokúsime odpovedať na otázku, čo oddeľuje superhviezdy od hviezd NHL.

Väčšinou sú jediní široko-ďaleko, jednoducho z iného cesta. Skrátka skutočné klenoty, ktorých hodnota sa časom zvyšuje. Slovo superstar v poslednom čase výrazne devalvovalo, aj v NHL sa tento titul udeľuje takmer každému, komu sa vydarí jedna sezóna. Aby ste si však vyslúžili auru skutočnej superhviezdy, potrebujete oveľa viac.
Základná definícia je jednoduchá. Za superhviezdu je väčšinou označovaný ten, kto je z nejakého dôvodu buď celosvetovo známy, alebo sa vo svojom odbore úplne vymyká priemeru. V športe bol takto ako prvý titulovaný bejzbalista New York Yankees Babe Ruth v 20. rokoch minulého storočia.
Každý hokejový fanúšik vám bez mihnutia oka vychrlí mená najväčších persón histórie NHL: Wayne Gretzky, Mario Lemieux, Bobby Orr. O ich hviezdnom statuse sa nevedú žiadne diskusie, v tomto naozaj panuje absolútny konsenzus.

Keď si spomeniete na šampiónsku zostavu Pittsburgh Penguins z roku 1992, napočítate v nej až šesť členov Siene slávy, ale len Lemieux a Jaromír Jágr si pri spätnom pohľade na ich kariéry zaslúžia byť titulovaní ako superhviezdy.
Tým nemyslíme, že by Larry Murphy, Joe Mullen, Bryan Trottier alebo Ron Francis neboli skvelí hráči, ale vtedy to bol skrátka Lemieuxov tím.
V súčasnej NHL sa do skupiny superhviezd zaraďujú kapitáni Pittsburgh Penguins a Washington Capitals Sidney Crosby a Alexander Ovečkin, tesne po svojom vstupe do ligy sa k nim priradil aj Connor McDavid z Edmonton Oilers. Na tom sa väčšina fanúšikov aj expertov zhodne.
"Crosby síce starne, ale stále je to vlastne rovnaký hráč. V niektorých aspektoch sa dokonca zlepšuje. Neskutočný profesionál a naozajstná celebrita, o ktorej nemôžete povedať nič zlé," opisoval pensylvánskeho protivníka útočník Kevin Hayes z tímu veľkých rivalov Philadelphia Flyers.
"Často predvádza veci, ktoré by ste nezvládli ani spomalene," súhlasí s Crosbyho výnimočnosťou obranca Bostonu Torey Krug. Nehraný obdiv vo všetkých tímov NHL je aj jednou z charakteristík skutočnej superstar.

Ani individuálne trofeje určite nie sú na zahodenie. Hokejisti si občas viac vážia Ted Lindsay Award, o ktorej hlasujú členovia Hráčskej asociácie, ako Hart Trophy. Mať rešpekt u súperov je ďalší znak skutočných superhviezd. Nečudo že Gretzky toto ocenenie (v minulosti to bola Lester B. Pearson Award) prevzal päťkrát, Lemieux štyrikrát a Jágr trikrát, rovnako ako Ovečkin s Crosbym. A McDavid už má dve...
Každý z premiérových držiteľov Hart Trophy, Conn Smythe Trophy, Vezina Trophy, Norris Trophy a Art Ross Trophy flirtuje s prekročením hranice medzi hviezdou a superhviezdou, ale potrebuje si na to dlhší čas udržať vysokú úroveň.
Dnes už by sme s označením superstar dosť šetrili pri držiteľoch Hart Trophy z rokov 2002 a 2011 Joseho Theodorea a Coreyho Perryho.
Ale mať vo vrecku veľké individuálne ocenenie je presne ten rozdiel, ktorý oddeľuje skupinu hráčov kalibru Gretzkyho, Lemieuxa alebo Jágra od mien ako sú Mike Gartner alebo Cam Neely, ktorých kariéry boli síce nepochybne skvelé, ale v rámci NHL predsa len stáli trochu v tieni legiend.
Hokej je v prvom rade tímový šport, takže je dobré, keď máte v portfóliu aj fotky so Stanley Cupom ako Crosby či Ovečkin. Vodcovská úloha pri ceste na vrchol podpiera autoritu nielen v rámci tímu.

O konzistencii výkonov sme už hovorili. Kto si dnes spomenie na to, ako v sezóne 2005-06 vyfúkol Jágrovi strelecký titul Jonathan Cheechoo zo San Jose Sharks. Vtedy mal dvadsaťpäť a najlepšie roky pred sebou, ale zaznamenal už len jednu sezónu s viac ako tridsiatimi gólmi a neskôr cez AHL zamieril do KHL.
Vzostupy a následné prepady má za sebou aj bývalá jednotka draftu brankár Marc-Andre Fleury, ktorý mohol mať superhviezdne nároky po zisku Stanley Cupu 2009 s Pittsburghom, ale následne zažil striedavo slnečné výkonnostné obdobia, ktorá s jeho povesťou dosť zamávala.
O tú svoju dôsledne staral Dominik Hašek, ktorý medzi individuálne trofeje a Stanley Cupy dokázal vtesnať aj veľký medzinárodný triumf, keď v roku 1998 pre českých hokejistov doslova ukradol olympijský titul v Nagane. To bol jeden z tých unikátnych príkladov, v ktorých jeden hráč prevedie mužstvo cez celý turnaj až k zlatému koncu.
Podobne je vo Švédsku adorovaný Peter Forsberg, aj keď jeho mýtická kľučka z finálového rozstrelu proti Kanade v Lillehammeri je stará už 25 rokov. Všechny tie Stanley Cupy, Calder Trophy, Hart Trophy aj Art Ross Trophy umocňujú Forsbergovu kariéru, ktorých základný kameň bol položený v Nórsku v roku 1994.
Hráči ako Brett Hull, Mike Modano, Chris Chelios a Brian Leetch prežili v NHL skvelé roky, ale súhlasili by, že na vrchole popularity sa ocitli po finále Svetového pohára 1996, keď spacifikovali Kanadu. Vtedy boli pre celé Spojené štáty americké hrdinami. Takže je jasné, že medzinárodný úspech posilňuje imidž.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
Po Vancouveri 2010 o tom nakoniec hovorili aj Kanaďania Jonathan Toews, Rick Nash alebo Shea Weber, ktorým sa zlatá položka pekne vynímala v životopise.
Ale ani medaila na krku z vás neurobí superstar, ak ste nevyrovnaná osobnosť a budete sa k svojej kariére pristupovať tak nezodpovedne ako napríklad Dany Heatley, ktorého hviezdny prach sa rozplynul po výmene z Ottawa Senators, kde mu už fanúšikovia nemohli prísť na meno.
Po minulej sezóne bol vynášaný do nebies ruský zberateľ Nikita Kučerov z Tampa Bay Lightning, ktorý k 128 bodom a Art Ross Trophy pridal Ted Lindsay Award, Hart Trophy a obdiv súperov.
"Kučerov je čo sa týka bránenia jeden z najťažšie čitateľných hráčov. Zvláda tvrdo strieľať, perfektne prihrávať, máte pocit, že vždy presne vie, čo urobiť," povedal na adresu ruského krídla brankár New Jersey Devils Cory Schneider.
Lenže v novej sezóne už Kučerov stráca viac ako 20 bodov na edmontonské duo McDavid, Leon Draisaitl, ktoré sa utrhlo z reťaze. Aj nemecký útočník teraz predvádza, že aj on má superhviezdnu kapacitu. Ale mal by ju aj bez svojho hokejového dvojníka z Kanady?
Tá istá otázka prenasleduje najlepšieho strelca sezóny Davida Pastrňáka. Bol by taký úspešný, ak by nehral s Bradom Marchandom a Patricom Bergeronom? K veľkým hráčom však patrí aj umenie využiť príležitosť, ktorá sa im naskytne. Bruins pred piatimi rokmi potrebovali praváka a z farmy si vytiahli osemnásťročného Čecha.
Pastrňákov vzostup je cítiť v každej ďalšej sezóne, ale až dlhšia časová previerka rozhodne, či bude superhviezdna aura súčasťou jeho kariéry.
Zoznam cieľov, ktoré na to potrebujete dosiahnuť, je zatiaľ poriadne dlhý a náročný: individuálne ceny, Stanley Cup, veľký medzinárodný úspech... Práce bude ešte dosť.