Smútok aj hrdosť. Vegas padlo so cťou

Málokedy môže mať porazený taký silný pocit, že aj on je vlastne víťazom. Sklamaní hráči Vegas Golden Knights by s tým tesne po finálovej porážke pochopiteľne nesúhlasili, ale okrem Washington Capitals sú tento rok tak trochu šampiónmi aj oni.

Minimálne v srdciach svojich a možno aj nezaujatých fanúšikov.
Jedna vec je, ako sa rozbehli v základnej časti. Druhá, že nesmierne náročné hokejové výkony udržali aj v play off. Vrátane série proti Capitals, aj keď ju nakoniec stratili na prvý pohľad jednoznačným pomerom 1:4.
"Chvíľu po tom, ako bol jasný výsledok, sa v našej kabíne rozhostilo úplné ticho. Ale časom si uvedomíme, akú obrovskú vec sme dokázali," vyhlásil brankár Marc-Andre Fleury. "Pobláznili sme Vegas. Nadchli sme pre hokej aj ľudí, ktorí o ňom doteraz nič nevedeli. Bohužiaľ sme narazili na skvelého súpera."

Ich ťaženie nadstavbovou časťou je na nováčika absolútne úžasné. Silných Los Angeles Kings v 1. kole zmietli 4:0, so San Jose Sharks následne stratili len dva zápasy, s Winnipeg Jets jeden.
Aj v rozhodujúcej sérii začali výborne, prvý duel ovládli 6:4. Potom už síce len prehrávali, ale ani tak nestratili glanc. V zápase o všetko ešte na konci druhej tretiny viedli 3:2, o zvyšné šance ich obral až strhujúci finiš Washingtonu.
"Dali sme do toho všetko, nič sme nezanedbali," myslí si kouč Gerard Gallant. "Capitals sa však nakoniec ukázali ako lepší tím. Stanley Cup si zaslúžia."
Viac o téme: [Washington oslavuje zisk Stanley Cupu]
Je to rok, čo sa tento klub dával dokopy. Veď ešte nedávno nebolo jasné ani to, ako sa bude volať a aký bude mať znak. Je takmer neuveriteľné, že táto partia odložených sa zomkla a stalo sa z nej obávané hokejové komando, ktoré začalo kosiť oveľa zvučnejšie mená.
"Absolútne nikto nám neveril," opisoval útočník David Perron. "Od prvej chvíle, keď nás Golden Knights postupne podpisovali, som necítil, že by s nami niekto vážnejšie počítal. Lenže my sme vytvorili úžasnú partiu. O mnohých veciach sa človek z vonku ani nedozvie, napríklad ako úžasne hecovali atmosféru v kabíne chlapci, ktorí vôbec nehrali. Všetci sme odložili svoje egá a podriadili ich kolektívu."

V hráčoch oblečených do čiernych dresov sa po piatom finále miešali všelijaké emócie. Tou prvou bolo pochopiteľne sklamanie. Takto blízko Stanley Cupu už mnohí z nich nikdy nebudú. Druhou najväčšou emóciou však bola veľká hrdosť. Stali sa súčasťou niečoho, čo sa bez preháňania zapísalo do hokejových kroník.
"Bolo pre mňa obrovskou cťou vôbec sa stať členom takejto partie," prezradil obranca Deryk Engelland. "Chápem to tak, že tento rok sme si vyskúšali, aké to je dostať sa v play off podobne ďaleko. Nabudúce to budeme chcieť zopakovať a možno aj urobiť ešte jeden krôčik navyše."
V niečom jeho mužstvo nepochybne splnilo svoju misiu. Vegas sa v priebehu jedinej sezóny stalo okrem metropoly hazardu aj hokejovým mestom. Fanúšikovia Golden Knights sa počas play off zaradili medzi tých najvášnivejších a najvernejších.
Aj preto im hráči po skončení piateho finále pripravili dojímavú ďakovačku.
[Všetky novinky a správy zo Stanley Cupu na Twitteri @NHLsvk]
"Ľudia boli skrátka neuveriteľní," poklonil sa útočník Alex Tuch. "Stáli za nami celý rok. Trhalo mi srdce, keď sme naposledy v sezóne zdvíhali hokejky, aby sme ich pozdravili a ocenili ich fandenie. Ale taký je skrátka hokej. Prináša aj porážky. Ja som každopádne vďačný za to, akú podporu sme v nich získali."
Kúsok od nich hráči Washingtonu oslavovali, zapíjali triumf šampanským. V šatni Vegas bolo naopak ticho, sem tam niekto niečo sklamane utrúsil. Ono je totiž naozaj veľký rozdiel byť víťazom a skorovíťazom. Napriek tomu krásnemu príbehu o hokejovej Popoluške.
Aj preto sa útočník Tuch pri rozhovoroch takmer rozplakal, ťažko zo seba dostával slová.
A predsa už medzi riadkami presvitalo, že toto všetko raz budú pekné spomienky. Napríklad keď sa Erik Haula zveroval, že väčšiu zábavu ako tento rok vo Vegas v živote nezažil. Alebo keď kouč Gallant povedal, že túto odhodlanú partiu bolo vlastne dosť ľahké trénovať.
Keby bol ich príbeh sfilmovaný, asi by sa skončil vetou, ktorú David Perron povedal so šibalskou iskrou v oku približne hodinu po poslednom finále.
"Ale bola to teda jazda, čo?"