Pastrňák bude potrebovať väčšiu podporu

Kaviareň je miestom oddychu, zamyslení, ale aj debát, polemík a výmen názorov na rôzne témy. Redakcia NHL.com/sk sa aj počas tejto sezóny každú sobotu stretáva v 'Hokejovej kaviarni', kde vybraní autori preberajú jeden z námetov týkajúcich sa vývoja v NHL. Tentoraz Marek Burkert, Lukáš Hron a Lukáš Vrkoč diskutovali o tohtoročných adeptoch na Maurice Richard Trophy.

Burkert:Dosť dlho to vyzeralo, že Pastrňák drží situáciu pevne v rukách, ale nástup dua Alex Ovečkin - Auston Matthews v roku 2020 je naozaj pôsobivý. Aby som povedal pravdu, tak som už som trochu stratil pocit, že sa Milan Hejduk dočká českého nástupcu.
Pochybnosti u mňa vlastne zasial samotný Pastrňák. Pamätáte si tú situáciu zo zápasu proti Pittsburghu z polovice januára? Pasta v nej pri power play Penguins len pár metrov pred prázdnou bránkou prihrával Bradovi Marchandovi. Z tímového hľadiska je to možno fajn, ale v tejto chvíli má byť 'alpha dog' Pastrňák. Vyhrať Richard Trophy znamená byť aj trochu sebecký. Predstava, že by sa takto delil Ovečkin, ktorý sa teraz pravidelne objavuje v zostave Washingtonu počas pri power play súperov a pokojne páli z vlastnej tretiny, mi príde dosť nemysliteľná. Čo vy na to?
Hron:Tomu argumentu rozumiem, ale zároveň sa podľa mňa dá pochopiť aj z úplne opačnej strany. Spomínaná situácia totiž dokazuje aj Pastrňákovo neuveriteľné sebavedomie. Teda vlastnosť, ktorá mnohým hráčom zo strednej Európy trochu chýba… A ktorá mu môže v konečnom zúčtovaní výrazne pomôcť.
*** ***Viac o téme: [Nový líder. Boston začal po Zápase hviezd žiariť]
To všetko sú však len dojmy. Keď sa pozrieme na samotné čísla, momentálna situácia pre forvarda Bostonu nevyzerá veľmi priaznivo. Aktuálny líder Matthews má z posledného kvinteta zápasov päť gólov, Ovečkin dokonca deväť, Pastrňák len jeden. Aktuálna forma teda určite nehovorí v jeho prospech.
Ak by som si mal zaveštiť, tak sa nakoniec rozhodne medzi ním a Rusom. Už len kvôli výsledkom a pohode ich tímov: Washington Capitals a Boston Bruins sú vo forme, nie sú v žiadnom kŕči a to môže ich hviezdam vyhovovať. Toronto Maple Leafs napriek tretiemu miestu v Atlantickej divízii naopak hrajú ako na hojdačke, z posledných desiatich duelov päť vyhrali a v štyroch padli. S postupom do play off budú mať veľké problémy a môže to ovplyvniť aj Matthewsovu gólojazdu.
Alebo si, Lukáš, myslíš niečo iné?
Vrkoč:Myslím si, že si veľmi presne vystihol tú vec s pokojom Bruins a Capitals oproti neistote Maple Leafs. Ak sa však v Toronte môžu na niekoho spoľahnúť, tak je to práve mladý Američan. Počas sezóny im už viac ako mesiac chýbal John Tavares aj Mitchell Marner a ofenzíva až tak netrpela. Problémy mali a majú niekde inde. Matthews podľa mňa tie góly dávať bude a do konca základnej časti bude s ostatnými dvoma viesť boj o každý gól, takže jeho šanca na trofej je v mojich očiach momentálne podobná.
Za Ovečkina hovoria skúsenosti. Predchádzajúcich osem cien mu už nikto nezoberie a ak deviatu nezíska, určite ho to nevyvedie z miery. Ak po 80. zápase sezóny ešte o niečo pôjde, určite sa mu nebudú triasť ruky. Pastrňákovi a Matthewsovi sa môžu, nech si hovoria, koľko chcú, že úspech tímu je na prvom mieste. Na druhej strane však to, čo Pastrňák predviedol proti Penguins a čo spomínal Marek, nesmierne obdivujem. Bojím sa len toho, aby to nakoniec nebol ten jeden gól, čo tento súboj ťažkých streleckých váh rozhodne.

Okrem toho si myslím, že Maurice Richard Trophy vyhrá kapitán Washingtonu a trvám na tom. Už som to v kaviarni hovoril v čase, keď bol približne sedem gólov pozadu. A stane sa to napríklad aj vďaka spomínaným trasúcim sa rukám či gólu darovanému spoluhráčovi.
Burkert: Asi sa zhodneme, že záverečné fázy gólových dostihov bývajú veľmi často o pomoci spoluhráčov. Keď v sezóne 2005-06 útočil na Richard Trophy Jaromír Jágr, ani zďaleka v New York Rangers nedostal takú podporu ako mal Jonathan Cheechoo v San Jose Sharks. Tam mu totiž Joe Thornton servíroval jednu lepšiu prihrávku ako druhú. A obaja nakoniec Jágra preskočili: Cheechoo v góloch, Thornton v bodoch. Pamätám si z rozhovoru s vtedajším centrom Rangers Michaelom Nylanderom, že v New Yorku z tejto Jágrovej nedotiahnutej misie panovala silná mrzutosť.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
Tým chcem povedať, že ak sa má Pastrňák zavesiť na Ovečkina s Matthewsom a poriadne finišovať, bude potrebovať, aby mu Bergeron s Marchandom, a vlastne aj celý tím, pomohli oveľa viac. Hlavne v presilovkách. Ovečkin má tú podporu od Nicklasa Bäckströma, TJ Oshieho, Jevgenija Kuznecova... Matthews si zase extrémne rozumie s Marnerom.
Keď bol Pastrňák v najlepšej forme, za morom sa začalo špekulovať, že by možno mohol atakovať hranicu päťdesiatich gólov už po päťdesiatich zápasoch, čo je výsada najlepších strelcov v dejinách. Pasta mal nakoniec po pol stovke duelov 37 gólov. Päťdesiatku by som mu želal, aj on o nej hovorí ako o vysnívanej méte. A myslím si, že ju tento rok dosiahne. Richard Trophy však bude podľa mňa visieť trochu vyššie.