Skip to main content

Pri Pacifiku nastal pohyb roky pokojných vôd

Hokejová kaviareň: Autori NHL.com/sk rozoberajú svoj trip po Pacifickej divízii a posun síl v nej

Autor NHL.com/sk @NHLsvk

Kaviareň je miestom oddychu, zamyslenia, ale aj debát, polemík a výmeny názorov na rôzne témy od politiky až po sadenie trvaliek. Redakcia NHL.com/sk sa každý piatok stretáva v 'Hokejovej kaviarni', kde vybraní autori preberajú jednu z tém týkajúcich sa vývoja v NHL. Tentoraz Michael Langr a Marek Burkert, ktorí absolvovali dlhý trip po štadiónoch predovšetkým Pacifickej divízie, píšu o tom, čo ich na ňom prekvapilo a zaujalo.

Langr: Po rokoch relatívneho pokoja sa prúdy v Pacifiku dali do pohybu a nič už nie je ako predtým. Už minulý rok sčeril 'vody' najzápadnejšej divízie NHL nástup Vegas Golden Knights a ich senzačný prienik až do finále Stanley Cupu. To však považujem skôr za anomáliu, ktorá sa nebude opakovať.

Dlhodobejší faktor, ktorý sa teraz konečne prejavuje, je však posun síl na sever. Dlhé roky platilo, že dvoma najsilnejšími tímami Pacifickej divízie sú Los Angeles Kings a Anaheim Ducks, dva tímy, ktoré stoja na silnom jadre skúsených hráčov. Lenže NHL sa zmenila a namiesto skúseností dnes vládne mladosť. Trvalo dosť dlho, kým dozreli tímy ako Edmonton Oilers a Calgary Flames, ale teraz sa zdá, že sa to stalo. Navyše dozrievajú aj Vancouver Canucks a Arizona Coyotes, aj keď v tomto prípade si myslím, že celú sezónu nevydržia hrať tak, ako teraz.

Časy ťažkých váh sú preč; Kings ani Ducks nemôžu rýchlosti a dynamike týchto tímov konkurovať. A to ani vtedy, keď svoj systém zmenili a okysličili svoje kádre hráčmi ako Rickard Rakell, Adam Henrique, Pontus Aberg (Anaheim) či Adrian Kempe, Alex Iafallo alebo Michael Amadio (Los Angeles). Štýl hry hore-dole s bleskovým prechodom do útoku skrátka nemajú v DNA, ich hlavné hviezdy sú o päť až desať rokov staršie ako esá konkurenčných mužstiev - a je to cítiť.

Video: Silfverberg vystrelil a precedil puk za chrbát Smitha

Kings sa zlý štart sezóny snažia riešiť zmenou trénera, prepustili hlavného kouča Johna Stevensa a najali obľúbeného chlapíka Willieho Desjardinsa a s ním asistenta Marca Sturma. Ale ich problémy sú hlbšie ako len s mužmi na striedačke. Najmä keď sa im znova zranil prvý gólman Jonathan Quick.

Burkert: V prípade Anaheimu a Los Angeles to naozaj vyzerá, že nezachytili trendy a čaká ich bolestná sezóna, v ktorej si budú musieť ujasniť, ako rýchlo začnú uskutočňovať zmeny, ktoré v iných kluboch naštartovali pred dvomi alebo tromi roky. V prípade Ducks by nezaškodilo trochu zatriasť hierarchiou. Stále mám veľký rešpekt voči tomu, čo dokázali Ryan Getzlaf, Corey Perry a Ryan Kesler, ale ich éra už pomaly doznieva.

Pri Kings je pre mňa zatiaľ veľkým sklamaním, čo predvádza Drew Doughty, ktorý pred sezónou podpísal nový osemročný kontrakt. V Los Angeles je tento dvadsaťosemročný bek srdcom tímu, ale zatiaľ to vyzerá, akoby mal nábeh na infarkt. Keď svoje výkony zlepší, v každom prípade sa to aj pozitívne prejaví na výsledkoch. Lenže pri dlhšej absencii gólmana Quicka nemusí stačiť ani toto.

Čo ma však príjemne prekvapilo, že spôsob, akým hrá Ilya Kovalchuk. Mal som pocit, že po šiestich sezónach v Rusku už tempo súčasnej NHL nebude stíhať, ale je to presne naopak. Klobúk dolu pred tým, ako to v tridsiatich piatich rokoch zvláda. Už nie je taký sebecký ako v New Jersey Devils, kde sa naňho sťažoval aj Patrik Eliáš, dokáže výborne nájsť spoluhráčov, nespomaľuje hru, sám sa dostáva do šancí. Jeho štýl: zoberiem si puk a 40 sekúnd ho nikomu nepožičiam, sa mi nikdy veľmi nepáčil, ale z toho, čo sme videli v LA, môžem povedať, že to už nie je ten sebecký Kovalchuk.

Video: Kovalchuk zvýšil vedenie proti Ducks

Langr: S tým určite súhlasím. Ruský veterán je asi jediným príjemným prekvapením v Los Angeles. Podľa mňa je aktuálne najlepším hráčom Kings. Ale ukazuje sa, že ani takáto posila nestačí, aby pozdvihla bývalých šampiónov na ústupe.

V južnej Kalifornii sa nedarí to, čo sa podarilo napríklad trochu severnejšie klubu v San Jose - obaliť jadro vynikajúcich veteránov hráčmi, ktorí budú postupne preberať ich úlohy ťahúňov.

Kým v L.A. sa stále všetko točí okolo Anzeho Kopitara, Jeffa Cartera, Drewa Doughtyho a Dustina Browna, v Silicon Valley sa ukazuje, že nemusí prebehnúť totálna prestavba. Že je možné obmieňať tím aj za pochodu: Patrick Marleau odišiel, Joe Thornton už nehrá ústrednú úlohu - namiesto neho majú v tíme Sharks kľúčové posty Logan Couture, Tomáš Hertl a po novom aj švajčiarsky mladík Timo Meier.

Na Východe to podobne dokázal napríklad Boston. Aj tam majú dôležitých veteránov ako Chára, Patrice Bergeron, Brad Marchand či David Krejčí. Ale vedľa nich vyrastá aj skvelá mladá generácia: okrem iných hlavne Charlie McAvoy, Torey Krug, Jake DeBrusk a pochopiteľne David Pastrňák.

Video: Pastrňák trafil v presilovej hre

Burkert: Práve na toho som sa veľmi tešil. Určite ma nesklamal; je obdivuhodné, ako herne vyrástol za dva roky od World Cupu 2016, kde pôsobil dosť nevyzreto a robil veľa chýb v obrannom pásme. Ale v Bostone si s ním vedia rady a 'Pasta' je teraz dominantným hráčom v dominantnom útoku.

Jasné, že má pri sebe vynikajúcich spoluhráčov Patricea Bergerona a Brada Marchanda, ale určite to nie je tak, že len pozerá, čo preňho títo dvaja vymyslia. Pastrňák výrazne vylepšil streľbu z prvej, z nenápadnej akcie za sekundu vytvorí nebezpečnú príležitosť a korčuliarsky je výborný. 40 gólov je méta, ktorú by mal prekonať.

Ale ešte viac som bol nadšený z Tomáša Hertla zo San Jose Sharks. Všetci si pamätáme, ako vletel do NHL a ako ho zabrzdil faul Dustina Browna, po ktorom nasledovali ďalšie zdravotné problémy a absencie. Hertl sa za päť rokov v lige zmenil a často o sebe hovoril, že chce byť univerzálnym hráčom, ktorý môže rozhodnúť v predĺžení, ale zároveň chodí na buly, ubráni oslabenia...

A presne tak teraz hrá! V dobe, ktorá nahráva rýchlejším a ľahším hráčom, dokáže dobre využiť svoje kilá. Na tribúne v Anaheime sme len civeli, ako si vždy v rohu stiahol puk a hrnul sa pred bránku, aj keď na ňom zúfalo visel niektorý z bekov Ducks. Bola by nesmierna škoda, keby Hertla zase pribrzdilo zranenie. Forma, ktorú mal v úvode sezóny, bola bez preháňania životná.

Pri Philadelphii sme zase trafili obdobie, v ktorom Flyers začali obracať biedny úvod sezóny. Hráči išli spoločne na pivo, trochu sa pri tom pohádali, pár vecí si vyjasnili a vyrazili na trip do Kalifornie, kde sa začali sústrediť na to, čo majú na ľade robiť. Jakub Voráček správne hovoril, že keď všetci chcú byť všade, tak je to najhoršie, čo sa môže stať.

 

[Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez @NHLsvk]

 

Ale stále si myslím, že Flyers môžu mať problémy kvôli mladej obrane, ktorá vyrába dosť chýb. Na druhej strane bolo celkom zaujímavé sledovať Radka Gudasa, ako sa z neho stal úplne iný hráč v porovnaní s tým, za akého bol považovaný. Jeho 'Goon' obdobie je preč, Gudas to vie a rozvíja iné aspekty svojej hry. Na môj vkus však stále málo strieľa.  

Voráček hrá to, na čo sme uňho zvyknutí. Je rád na puku, zavezie ho do pásma, stále má slušnú rýchlosť a v presilovkách strieľa tak, aby na zadnej tyči mohol ešte niekto zo spoluhráčov tečovať. V tíme Flyers je to istota, ktorá môže pozdvihnúť aj ostatných. Ale aj tak si myslím, že patrí do prvej lajny a Hakstolovo miešanie zloženia útokov neprináša až tak veľa pozitívnych zmien.

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.