Vrkoč: No dobre, prebili ste ma a ja tesnú porážku beriem, pretože sa Ovečkinove zásahy budú počítať až niekedy po sezóne 2024-25. Na moment, keď sa to stane (a ak sa to stane), sa teším, pretože to bude veľké, aj keď nie sme Rusi a môžeme mať predsudky. Stačí sa pozrieť na to, čo sa v zámorí dialo okolo Jágra, keď stúpal v historických tabuľkách zápasov aj bodovania, aj teraz, keď Ovie prekonával jednu legendu za druhou a mieril k 700. gólu.
Tieto momenty ma všeobecne bavia a rád si pri nich spomeniem na chvíle, keď sa zoznamoval s NHL a s hráčmi ako Mark Messier, Steve Yzerman či Gretzky hviezdili a Jágr bol ešte považovaný za talent. Ach, začiatok 90. rokov plný vtipných účesov a hodín pri teletexte, to bolo ono.
Ovečkin je pre mňa vlastne takým prepojením tých čias a súčasnosti. Pôsobí na mňa dojmom veterána, ktorý si toho veľa pamätá a na moderných trendoch mu až tak nezáleží. Absolútne bez urážky. Navyše aj po tridsiatke stále strieľa jeden gól za druhým a sledovať ho má aj pre mňa svoje čaro. Najmä keď každý ďalší zásah oslavuje s typickou živelnosťou a radosťou.
Vôbec si neviem predstaviť, čo bude robiť pri góle číslo 895. Teda ak ho vôbec dá a vy dvaja budete mať pravdu.
Viac o téme: [Nech prekoná Gretzkyho, želá Tatar Ovečkinovi]
Hron: S tým prepojením minulosti a súčasnosti súhlasím, tiež tak Ovečkina vnímam. A je mi sympatický aj tým, čo si, Lukáš, spomínal: že sa z neho postupom času nestal nejaký premúdrený mrzút. Je to stále tak trochu dieťa, z ktorého vyžaruje, ako hokej miluje a akú veľkú radosť mu robí každý ďalší gól.
Je tu ešte jeden pozoruhodný detail. Čo si budeme hovoriť, my Slováci a Česi sme k ruským hokejistom desaťročia cítili špecifický vzťah, v ktorom sa spájal rešpekt, niekedy obdiv, niekedy strach a veľmi často (prečo to nepriznať) vzhľadom na politické súvislosti aj nenávisť. Platilo to o generácii môjho otca, ktorý zažil august 1968, ale aj o tej našej. Zaujímavé však je, že konkrétne pri Ovečkinovi to pre mňa nikdy nehralo úlohu, na rozdiel od rôznych jeho spoluhráčov (Radulov, Arťuchin, Kovaľčuk a pod.). Odjakživa som ho skrátka vnímal ako brilantného hokejistu. A - to je na tom to výnimočné - ako sympaťáka.