Hokej pomáha liečiť bolestivé tragédie

Redakcia NHL.com/sk v lete vyspovedala veľa hokejistov NHL a získala ich pohľad na rôznorodé témy. V tejto časti nášho malého seriálu sa venujeme tomu, ako vie hokej pomáhať vo chvíľach najväčšej bolesti.

Niekedy sa hovorí, že je to len šport. Obyčajná hra, v ktorej sa bojuje o víťazstvá, ktoré sú v porovnaní s podstatnými momentmi ľudského života vlastne nevýznamné.
Ale to nie je pravda. Práve hokej totiž sem-tam dokáže liečiť. Má tú moc uľahčiť ľuďom situáciu vo chvíľach, keď ich zviera žiaľ, strach a osobná strata.
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Len počas minulej sezóny sa to potvrdilo hneď dvakrát - po streľbe na floridskej strednej škole v meste Parkland a po tragédii pri lasvegaskom hoteli Mandalay Bay. V prvom prípade vylúčený študent v školskom areáli zabil sedemnásť ľudí, v druhom ešte horší masaker na countryovom koncerte odprevadil zo sveta viac ako päťdesiat obetí.
Pozostalým nikto nemôže vrátiť životy ich blízkych. Pocit nezmyselnej rany sa nikdy úplne nezacelí. Hokej sa však aspoň snaží o to, aby sa z toho ľudia zasiahnutí trýznivou udalosťou ľahšie dostali. Zomkli sa.
Málokedy to bolo tak vidieť ako v uplynulom ročníku. Počas zápasov NHL, ktoré sa následne odohrali kúsok od spomínaných tragédií, sa prejavila fantastická demonštrácia solidarity. Do sveta letel odkaz, že ani tej najhoršej hrôze sa nemá ustupovať, že podliehať strachu je chyba.
Že človek ani vo chvíľach obrovského trápenia nie je sám.
"Nie je náhoda, že takú moc má práve hokej," myslí si útočník Anders Lee z New York Islanders. "V NHL by ste medzi hráčmi, trénermi a ďalšími našli toľko skvelých ľudí! Hokej je priamo založený na tom, že veľkú časť svojho pohodlia musíte obetovať v menu kolektívu, v mene ostatných. Pomáhať im. Skáčete predsa do súperových striel, bežne bojujete za kamarátov. Táto mentalita sa prirodzene prenáša aj do bežného života."
Florida Panthers si tak vo februári uctili pamiatku obetí školského nešťastia dôstojným ceremoniálom pred duelom proti Washington Capitals. K slzám dojal predovšetkým zdrvený a zároveň burcujúci príhovor brankára Roberta Luonga, ktorý v Parklande býva. NHL sa potom pokúsila priviesť hráčov parklandského školského mužstva na iné myšlienky napríklad aj tým, že im ako prekvapenie požičala do kabíny Stanley Cup. Parklandskí rezidenti Shayne Gostisbehere a Craig Anderson okrem toho pozvali mládencov zo spomínaného tímu na zápasy svojich celkov Philadelphia Flyers a Ottawa Senators.

Ani takéto gestá pochopiteľne nezacelia jazvy na duši, veď hráči zo školského výberu prišli počas masakru o kamarátov a obľúbených učiteľov, jeden z nich dokonca o mladšiu sestru. Hokejová komunita im však dala najavo aspoň niečo: Sme v tom s vami. Myslíme na vás.
"Keď sa prihodí niečo také strašné, môže pomôcť aj úplná maličkosť," tvrdil floridský forvard Vincent Trocheck. "Ani zďaleka to nebola len iniciatíva Panthers. Do pomoci pozostalým sa zapojili všetky veľké športové kluby z okolia. Pokúšali sme sa spojiť s tými, ktorí by našu pomoc mohli potrebovať a ubezpečiť ich, že v nás majú silnú oporu. Vôbec nedokážem opísať svoje pocity, keď sme deťom z postihnutej školy dokázali počas našej návštevy zase vyčariť úsmev na tvári. Bolo to skrátka úžasné. Stala sa nepochybne príšerná vec. Ale to, ako na tú hrôzu spoločnosť zareagovala, je spätne veľmi povzbudzujúce."
Podobné to nakoniec bolo aj vo Vegas. Golden Knights nechali na začiatku svojho premiérového ročníka v NHL vyvesiť pod strechu arény dres s číslom 58. Neznamenalo číslo na chrbte žiadnej hviezdy, ale počet obetí desivej streľby. Tesne pred prvým domácim duelom v hale počas štyridsaťminútového slávnostného aktu nezneli mená hokejistov, ale na ľad boli namiesto nich postupne vyvolávaní hasiči, lekári, zdravotné sestry, policajti a záchranári, ktorí 1. októbra 2017 zasahovali.
"Mŕtvych už bohužiaľ nikto neprivedie späť k životu, ale považujem za veľmi rozumné verejne poďakovať všetkým hrdinom, ktorí sa zaslúžili o to, že počet obetí nebol ešte väčší," oceňoval brankár Marc-Andre Fleury. "Iste, pôvodne to mala byť veľká sláva, naša slávna domáca premiéra. Osud to skrátka chcel inak. Nebolo jednoduché sa s tým vyrovnať, tragédia nám ešte dlho ostala v hlavách."

Svojím spôsobom však fungovala aj ako nesmierna motivácia. Vegas Golden Knights sa vo svojej prvej sezóne v NHL senzačne dostali až do finále a aj októbrové nešťastie ich paradoxne hnalo vpred. Bolo to vidieť aj podľa všadeprítomného hesla Vegas Strong.
"V prvých mesiacoch za nami fanúšikovia chodili a ďakovali za to, že im svojimi víťazstvami pomáhame prekonať všetku tú hrôzu," opisoval útočník Pierre-Edouard Bellemarre. "Postupne sme zistili, že tu naozaj nejde len o šport. Že to, čoho sme súčasťou, nás ďaleko presahuje. Že do každého duelu musíme dať 110 percent. Vyžmýkať zo seba viac ako zvyčajne. Nehrali sme len za seba a za klub, ale za celé ubolené mesto, aby sa čo najrýchlejšie dostalo z ťažkých čias."
Vôbec teda nie je prehnané tvrdiť, že to bol hokej, čo mnohým pomáhalo po Parklande a po Mandalay Bay. Po teroristickom útoku z 11. septembra 2001. Po bombovej explózii na bostonskom maratóne 2013. Po streľbe v ottawskom parlamente v roku 2014.
Hokej, ktorý je niekedy skrátka oveľa viac ako len hra.
"Aspoň na chvíľu ľudí vytiahol z najhoršieho, zahnal ich chmáry," spomínal Patrice Bergeron z Boston Bruins na prvý duel svojho tímu po spomínanom maratóne. "Veľmi rád by som si takúto skúsenosť ušetril, ale keď už sa to stalo, pripadalo mi fascinujúce byť pri tom, ako hokej dokázal zareagovať."