Skip to main content

Piknik v lese. Carolina vsádza na domácku atmosféru

Letný seriál Genius loci prináša výlet do všetkých arén a miest NHL. V ďalšom diele sa vyberieme za Hurricanes

Autor Marek Burkert @NHLsvk / NHL.com/sk

Ako doplnok k tradičnému augustovému seriálu 31 tímov za 31 dní naša redakcia pripravila seriál Genius loci, ktorý prináša netradičný pohľad na prostredie, v ktorom sa hrá NHL. Autori Michael Langr a Marek Burkert na svojich cestách spoznali 25 zo 31 štadiónov a miest National Hockey League a v ďalších arénach boli ostatní redaktori. Preto vám môžeme sprostredkovať malý letný 'výlet' do všetkých destinácií ligy z osobného pohľadu. Teraz prichádzajú na rad Carolina Hurricanes.

Keď sem dorazíte z New Yorku, z Chicaga alebo z Philadelphie, prvé, čo vás okamžite zarazí, je úplne odlišné životné tempo. V hlavnom meste štátu Severná Karolína Raleigh síce žije skoro 400-tisíc obyvateľov, ale pevnosť Carolina Hurricanes PNC Arena je skrytá desať kilometrov od centra uprostred lesov.

Z okien izieb neďalekého hotelu Four Points nevidíte nič iné ako stromy a aj v deň zápasu tu dlho vládne pokoj a trochu ospalá atmosféra.

Tri alebo štyri hodiny pred začiatkom však na parkovisko dorazia prvé autá s fanúšikmi, ktorí si oblečú červené dresy, vytiahnu skladacie stoličky, grily a balenia pív. Začína sa hokejový piknik.

 

[Viac o téme: Jeden úspěch nestačí. Carolina chce víc]

 

Hurricanes sú už dvadsiaty štvrtý rok súčasťou NHL, ktorá ich privítala po presídlení a po zmene názvu klubu z Hartfordu. Prvé dve sezóny v lige Carolina nútene odohrala v 90 minút vzdialenom Greenboro, čo sa neslávne prejavilo aj na reputácii a slabom záujme divákov. Keď bola tamojšia hala pre 21-tisíc divákov naplnená do polovice, dalo sa to považovať za úspech.

Až po presídlení do novej arény sa začala budovať väčšia fanúšikovská komunita, ktorú Hurricanes dokázali nabudiť postupom do finále v roku 2002 a hlavne ziskom Stanley Cupu v roku 2006.

"V základnej časti si človek žil v pohode v anonymite, ale počas play off nám na ulici každý želal veľa šťastia," spomínal český obranca František Kaberle, ktorý rozhodujúcim gólom v siedmom zápase finále proti Edmonton Oilers pred 13 rokmi zariadil doteraz jediný víťazný zápis Caroliny do histórie Stanley Cupu.

V minulých rokoch mali Hurricanes problémy s návštevnosťou. Ešte v skrátenej sezóne 2012-13 sa priemerný počas divákov vyšvihol na viac ako 17 a pol tisíc na zápas. O štyri roky neskôr už mala Carolina najhorší divácky priemer zo všetkých tímov - len 11 176 divákov na zápas.

Opakujúce sa sklamania a deväťročná absencia v play off sa museli niekde prejaviť. Ale nemohli za to len hokejové neúspechy.

"V okolí Raleigh sú štyri univerzity, na ktorých sa hrá basket na vysokej úrovni. Veľa ľudí sa zaujíma aj o americký futbal, a keď sa prehráva, tak ľudí na tribúny skrátka nevrátime," povedal obranca Michal Jordán, ktorý strávil tri roky na farme Hurricanes v Charlotte a ďalšie tri sezóny sa márne pokúšal získať pevnú pozíciu v Caroline.

Video: Aho sa presadil vo vlastnom oslabení

Navyše dosť často dostával korešpondenciu, v ktorej si ho zmätení priaznivci plietli s basketbalovou legendou Michaelom Jordanom, ktorý je zároveň majiteľom klubu NBA Charlotte Hornets. Ten je vzdialený len necelé tri hodiny cesty od Raleigh.

NHL sa snažila priniesť sem väčší hokejový entuziazmus napríklad aj organizáciou All-Star Game v PNC Arene v roku 2011, ale naozajstnú zmenu priniesla až tohtoročná cesta do finále Východnej konferencie.

Šesť z desiatich historicky najvyšších návštevností je práve z jari tohto roka. Na najvyššej priečke sa vyníma postupový duel série s New York Islanders, na ktorý prišlo 19 495 divákov, hoci oficiálna kapacita sa uvádza o osem stoviek nižšia...

"Už pred začiatkom play off nám ľudia z klubu hovorili, že atmosféra v roku 2006, keď Carolina vyhrala Stanley Cup, bola úžasná. Ľudia nás naozaj neskutočne hnali dopredu. Ale my sme išli napríklad z tréningu a vedľa arény boli fanúšikovia a grilovali tam či kempovali. Bola to skvelá skúsenosť," tešil sa brankár Petr Mrázek, ktorý v lete podpísal s Hurricanes kontrakt na ďalšie dva roky.

Video: Top 10 zákrokov sezóny 2018-19: Mrázek

Carolina už úspech nutne potrebovala. Asi nie je náhoda, že prišiel potom, ako v klube prebehli veľké zmeny. Dlhoročného majiteľa Petera Karmanosa, ktorý zarobil svoje imanie na softwarovej firme Compuware, minulý rok na pozícii väčšinového vlastníka nahradil Tom Dundon a od toho sa potom odvíjali aj ďalšie zmeny v 'zálesáckom' klube.

Na domáckej atmosfére sa toho však veľa nezmenilo. Pochvaľujú si ju súčasní aj bývalí hráči.

"Nie je to všetko také hektické ako v New Yorku, aj keď cez leto je tam viac ako 35 stupňov. Vzdialenosti na dochádzanie však vôbec nie sú hrozné. K štadiónu to má väčšina hráčov do desiatich minút. Oproti iným tímom majú Hurricanes aj veľmi dobré cestovanie. Väčšina letov je do dvoch hodín a len dvakrát za rok sa lieta na dlhší trip," spomínal Jordán.

 

[Viac zo seriálu preview 31 za 31 na NHL.com/sk]

 

"Pre mňa bol Raleigh veľmi príjemná destinácia, do ktorej som sa vždy tešil. Najmä keď zavládlo príjemné jarné počasie," zasníval sa v minulosti najproduktívnejší hráč v histórii New Jersey Devils Patrik Eliáš.

Niekto potrebuje k životu hektiku, veľa ľudí, z ktorých získava energiu, alebo aj trochu nočného života. Ale v Caroline si užijete skôr pohľady na zalesnenú krajinu a golfové ihriská.

Preto sú Hurricanes v konkurencii klubov z veľkých miest na východnom pobreží Ameriky výnimoční.

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.