Skip to main content

Gáborík je medzi Slovákmi z Top 10 výnimkou

Rodený strelec sa v NHL presadzoval od prvej sezóny, teraz má Stanley Cup a 400 gólov na dosah

Autor Michael Langr / NHL.com

Je ich len pár. Slovenskí hokejisti, ktorí sa dostali medzi prvú desiatku na drafte NHL, sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Naplno z nich zažiaril iba jeden z nich: Marián Gáborík, ktorého si v roku 2000 z 3. pozície vybrali Minnesota Wild.

Jeho príbeh je medzi Slovákmi v NHL unikátom. Bol považovaný za budúcu hviezdu a aj sa ňou stal. Väčšine tých ostatných sa ale pred vstupom do zámorského prostredia tak neverilo. Pre kanadských a amerických skautov a trénerov boli mnohí z nich nečitateľní. Na štarte hrala rolu aj jazyková bariéra. Nikto netušil, či im na začiatku deväťdesiatych rokov forma z československých klzísk vydrží aj v NHL.

Pri spätnom pohľade to vyzerá, akoby tie naozaj veľké slovenské hviezdy 'súťažili' o to, ktorá z nich príde na drafte na rad neskôr. Mnohí hráči ale rýchlo dokázali, ako sa zámorskí špecialisti vo svojich odhadoch občas sekli.

Marián a Peter Šťastní na rozbehnutie zámorskej kariéry draft ani nepotrebovali, pretože z komunistického Československa emigrovali. Po páde železnej opony bol ale draft nevyhnutnosťou.

Skoro až komicky preto vyznieva 156. pozícia, z ktorej bol v roku 1990 draftovaný Peter Bondra vďaka Washington Capitals. Slovenský kanonier viedol tím z hlavného mesta USA v roku 1998 až do jediného finále v klubovej histórii. V NHL nastrieľal 503 gólov.       

O rok neskôr sa už slovenské esá posunuli výrazne vyššie. Žigmunda Pálffyho, ktorý nakoniec nazbieral 713 bodov v 684 zápasoch, si z 26. pozície vybrali New York Islanders. Zo 40. miesta brali Boston Bruins Jozefa Stümpela, ktorý v NHL odohral 957 zápasov.

Mimoriadne schopnosti Pavla Demitru ale o dva roky neskôr ostali skautom zámorských klubov skryté. Až ako 227. v poradí si geniálneho tvorcu hry poistili Ottawa Senators. Miroslav Šatan mal na drafte poradové číslo 111. vďaka Edmonton Oilers.

Video: Gáborík zužitkoval presilovku proti Winnipegu

Mnohí krútili hlavou, keď sa na 56. mieste draftu 1996 objavilo meno Zdena Cháru, ktorý bol na Slovensku považovaný za neperspektívneho. "Chárova hra sa ale páčila hlavne Karlovi Pavlíkovi, ktorý skautoval pre New York Islanders. Nechal si ho nakrútiť na video, ako vedie puk, ako dvíha veľké záťaže v posilňovni. Šéfov klubu presvedčil a oni Zdena draftovali," vysvetľoval český agent Jaromír Henyš, ktorý Cháru priviedol do pražskej Sparty.

Keď bol o rok neskôr Marián Hossa na 12. mieste vďaka Ottawa Senators, vyznelo to v kontexte ďalších slovenských bardov skoro nepatrične.

Že sa dá hrať na dobrej úrovní NHL ale potvrdili ďalší Slováci, ktorí boli draftovaní až z miest za dvestovkou ako Milan Jurčina a Marek Svatoš. Hrdina play off 2010 brankár Jaroslav Halák bol v roku 2003 na drafte až 271.

My sa ale zameriame na tých, od ktorých sa v NHL čakali veľké veci. Skutočnosť však bola často iná.

1992 - 9. Róbert Petrovický (Hartford Whalers)

Do zámoria odchádzal ako československý majster s Duklou Trenčín, v play off zažiaril 19 bodmi v 13 zápasoch, keď nastupoval s Pálffym a Branislavom Jánošom, ale v zámorí sa nikdy veľmi nepresadil.

Okrem Hartfordu, ktorý ho draftoval, hral ešte za ďalšie štyri kluby NHL. Celkovo ale odohral len 208 duelov, viac času strávil vo farmárskych tímoch a od roku 2001 začal pôsobiť vo Švajčiarsku.

1999 - 10. Branislav Mezei (New York Islanders)

S takmer dvoma metrami a 110 kilogramami bol predurčený na úlohu nepríjemného obrancu, o čom sa v roku 2006 presvedčil aj Jaromír Jágr, ktorému Mezei už ako hráč Florida Panthers vyrazil tri zuby.

V sezóne 2006-07 však sám utrpel zranenie ramena a po ďalšom roku na Floride odišiel do KHL. V NHL tak zvládol len 240 zápasov počas siedmich sezón.

2000 - 3. Marián Gáborík (Minnesota Wild)

V roku 1999 bol súčasťou slovenského tímu, ktorý z majstrovstiev sveta juniorov priviezol bronzové medaily. Od roku 2000 už Gáborík v NHL dokazoval, že povesť, ktorá ho predchádzala, ani náhodou neklamala. Rýchle nohy, šikovné ruky a fanúšikovia Minnesoty boli vo vytržení, keď ich do konferenčného finále v roku 2003 viedol dvadsaťjedenročný mladík.

Trojnásobný účastník All Star Game si nakoniec svoj veľký sen splnil v roku 2014, keď bol ťahúňom Los Angeles Kings pri ceste za Stanley Cupom. V play off nastrieľal 14 gólov a od manažmentu Kings si vyslúžil lukratívnu dlhodobú zmluvu.

Aj vzhľadom na zranenie zo Svetového pohára 2016 sa ale v poslednej sezóne nemohol dostať do tempa a jeho budúcnosť je trochu neistá. Na konte už má pritom 396 gólov v NHL, viac ako stovku z nich si pripísal ako hviezda New York Rangers.

Tým pritom v decembri 2007 ešte ako hráč Minnesoty nastrieľal päť gólov za zápas a kouč Wild Jacques Lemaire žasol: "Mal som pocit, akoby som videl hrať Guy Lafleura..."

794 bodov v 989 zápasoch je výborná bilancia, ktorá dotvára Gáboríkov imidž.

2004 - 10. Boris Valábik (Atlanta Thrashers)

Ďalší slovenský obor. S 201 centimetrami budil rešpekt a bolo by čudné, keby sa o seba na ľade nedokázal postarať. Aj kvôli tomu po ňom v drafte tak rýchlo vyštartovala Atlanta. V drese Thrashers ale nič veľké predviesť nestihol. Za tri sezóny si pripísal len 80 štartov.

Pribrzdili ho zranenia, príležitosť ale nedostal ani neskôr v Boston Bruins, kde krátko pôsobil na ich farme v Providence, ani v Pittsburgh Penguins.

Čítajte viac