Forsberg

Redakcia NHL.com/sk vyspovedala niektoré z najzvučnejších mien v NHL, aby zistila, aký majú pohľad na širokú škálu tém. Dnes je na rade útočník Filip Forsberg z Nashville Predators.
Keď ho Predators v roku 2013 ako osemnásťročné ucho priviedli z Washington Capitals v trejde za Martina Erata, možno ani sami netušili, že urobili taký skvelý ťah. Filip Forsberg sa za päť rokov stal hlavným lídrom nashvilskej ofenzívy a na krídle prvej formácie by mal patriť medzi hlavných ťahúňov tímu na ceste k najvyšším métam.

"Už som prehral dosť finálových zápasov. Je čas to zmeniť," vyhlásil švédsky útočník v rozhovore pre NHL.com/sk.
V roku 2017 ste v šiestom finále Stanley Cupu podľahli tímu Pittsburgh Penguins, tento rok ste prehrali druhé kolo s Winnipeg Jets v siedmom zápase. Aký je medzi týmito skúsenosťami rozdiel a čo ste si z toho odniesli?
"Všeobecne sa dá povedať, že finále Stanley Cupu je najväčší zápas, aký môžete hrať. Prehra v ňom bolí. Vidieť chlapcov ako Pekka (Rinne) alebo (Mike) Fisher, ktorí za tým snom išli naozaj veľmi dlho; už keď vidíte ich tváre po tej porážke, tak vás to ničí. Podobne ako napríklad v prípade Scotta Hartnella, ktorý mal asi poslednú šancu vyhrať a keď sme podľahli Winnipegu, bolo to preňho rovnaké. Človek sa takmer cíti horšie kvôli nim ako kvôli sebe. A uvedomí si, že nič sa nedá brať ako samozrejmosť. Že do toho človek musí dať naozaj všetko, pretože sa to rýchlo môže skončiť."

Beriete to aj ako lekciu v duchu príslovia Čo ťa nezabije, to ťa posilní?
"Musíte. To je jediná cesta, ako sa s tým popasovať. Ak by ste to nedokázali, bola by tá skúsenosť nanič."
Môžete opísať, ako vás úspechy a porážky formovali ako hráča, ktorým ste dnes?
"Myslím si, že som prehral veľa finálových duelov. Majstrovstvá sveta juniorov, finále Stanley Cupu. Vyhrať seniorské majstrovstvá sveta bolo potom pre Švédsko úžasné. Veľké víťazstvo je najlepšia vec na svete. Samozrejme, človek sa učí z porážok, ale aj víťazstvá vás posúvajú ďalej. Naučíte sa, čo znamená vyhrať, čo k tomu vedie. Jasné, nebol to Stanley Cup, ale sme majstri sveta a človek sa snaží si to užívať, váži si to. Z každého mužstva, v ktorom som hral, sa snažím zobrať si to, čo tam fungovalo, na čom sa dá ďalej stavať a čoho sa vyvarovať - či už z víťazného, alebo z porazeného."
Viac o téme: [Nashville udržal špičkový tím pokope]
Čo pre vás znamená, keď si na seba dáte dres národného tímu?
"Mal som šťastie, že sa mi to podarilo už v 16 rokoch. A odvtedy som hral za Švédsko v rôznych kategóriách vlastne každý rok, samozrejme s výnimkou dlhého ťaženia v play off (NHL). Je to veľká česť. Odmalička som sledoval majstrovstvá sveta dospelých, ale aj juniorov. A zrazu som tam a hrám na nich. A tento rok som ich dokonca vyhral. Je to úžasné. Keď sa pozriem na všetkých slávnych švédskych hráčov, všetci majú zlato z majstrovstiev sveta. Aj keď pre Američanov alebo pre Kanaďanov to nemusí tak veľa znamenať, pre nás Švédov aj Európanov všeobecne je to veľké. Takže to bola druhá možná cena po tom, ako sme nevyhrali Stanley Cup. Bol to dobrý spôsob zakončenia sezóny a bol úžasný zážitok vidieť, čo to znamená pre Švédsko.
Švédsko sa v posledných rokoch naozaj pridalo ku Kanade a Rusku ako hokejová veľmoc. Olympijské finále 2014, dva tituly majstrov sveta v rade... Čo je za tým?
"Povedal by som, že hlavne dobré vedenie. Skvelí mladí tréneri, vynikajúci program pre rozvoj mladých chlapcov, ktorý funguje v celej krajine. Nielen vo veľkých kluboch, ale aj všetky malé kluby v tom odvádzajú naozaj dobrú prácu. Mladí hráči majú veľmi dobré tréningové podmienky. A keď sa dostanú do reprezentácie, švédsky zväz robí všetko preto, aby ich pripravil ešte lepšie. Naozaj to u nás funguje veľmi dobre."
Keď ste v tomto systéme vyrastali, určite ste obdivovali rôznych hráčov, ktorí na vás mali vplyv. Teraz ste jedným z tých vplyvných aj vy. Cítite zodpovednosť ako vzor pre mladých chlapcov?
"Určite chcem, aby som na nich mal dobrý vplyv. Snažím sa robiť veľa vecí správne, nielen kvôli chlapcom, ale skrátka preto, že je to správna vec. Robím to kvôli sebe, ale ak to pozitívne ovplyvní aj ďalších ľudí, je to o to lepšie. Toto je dôležitá súčasť profesionality."
V kabíne Predators je také malé Švédsko, môžete tam mať aj viac ako päť krajanov. To je určite príjemné, že?
"Je to super. Hlavne počas mojich prvých rokov tu. Prišiel som ako devätnásťročný, rovno od mamy a otca. Nikoho v mužstve som nepoznal. Ale bol tu (Patric) Hornqvist, ktorý sa o mňa na začiatku postaral a veľmi mi to pomohlo. Bol tu (Mattias) Ekholm, hneď sme sa skamarátili a dnes sme dobrí priatelia. Prvých pár rokov bol niečo ako môj brat. Potom prišiel (Calle) Jarnkrok a (Viktor) Arvidsson, naša partia sa zase rozrástla. Pre náš všetkých to veľa znamená. Aj keď teraz už sme trochu vyrástli, dvaja hráči majú deti, ďalší je po svadbe. Slobodný som už asi ostal len ja!"

Preds Swedes

Počas vašich tripov po NHL ste spoznali tradičné hokejové mestá ako Montreal, Toronto, Chicago, Boston... Ale aj v Nashville sa usadila hokejová horúčka, takže prostredie je vlastne porovnateľné, je to tak?
"Máte pravdu. Jasné, že v Nashville musíte pre divácky záujem urobiť viac ako v Toronte alebo v Montreale, ale nám sa to podarilo. Úspešná cesta v Stanley Cupe veľmi pomohla; ľudia sa stmelili okolo hokeja, stáli za tímom a vlastne nás priviedli do finále. Bolo skvelé vidieť, ako je celé mesto kvôli nám na nohách. Ale myslím si, že je za tým množstvo práce, ktorá sa začala ešte v čase, keď som tu ani nebol. Klub sa výrazne zaslúžil o to, že hokej je jednou z hlavných tém v meste. (Nashville) nie je tradičné hokejové mesto, ale Predators ho z neho urobili."
Potenciál tímu a výsledky v posledných rokoch nastavili latku veľmi vysoko. Aké je hrať v prostredí, kde je to postavené tak, že nič okrem Stanley Cupu neberiete?
"Ten tím je naozaj skvelý. Všetky kroky, ktoré urobil (generálny manažér) David Poile, boli výborné. Ale veľa hráčov tu aj skrátka chcelo ostať. Chlapci ako Ryan Ellis podpísali novú zmluvu a môžeme sa baviť o tom, že inde by asi dostal viac. Ale rozhodol sa predĺžiť tu o osem rokov, pretože chcel ostať v tomto mančafte. To isté (Ryan) Johansen. Podpísal na dlhý čas. Arvidsson tiež. Všetci chcú byť súčasťou tohto tímu. A za tým určite stojí aj toto mesto, dlhodobá práca klubu a prostredie v ňom."
Cítite, že sa tým, ako ste sa stali favoritmi NHL, zmenil prístup súperov k vášmu tímu?
"Myslím si, že minulá sezóna bola prvá, v ktorej sme boli médiami považovaní za jeden z top tímov. Prišlo to až po ceste zo 16. miesta v tabuľke až do finále play off (2017). Samozrejme, že je tam väčší tlak, ale cieľ máme všetci rovnaký. Je jedno, či cítite tlak, alebo nie. Každý tím chce vyhrať Stanley Cup."
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Potom ako ste vyhrali poslednú základnú časť, sa vyradenie v tohtoročnom druhom kole play off dá vnímať aj ako neúspech. Ako dlho vám trvalo, kým ste sa z toho otriasli?
"To sklamanie z porážky s Winnipegom bolo veľké. Ale potom ma švédsky národný tím povolal (na majstrovstvá sveta) a keďže som bol nastavený tak, že budem ešte ďalší mesiac hrať hokej, uvedomil som si, že môžem ísť tam a snažiť sa urobiť veľký výsledok na tejto scéne. To sa podarilo a mne to určite pomohlo ísť na letnú pauzu s lepším pocitom. Zobral som si pár týždňov voľna a teraz je už všetko o budúcej sezóne."
V nej máte jasný cieľ...
"Jednoznačne. Vyhrať Stanley Cup. O ničom inom to pre nás nie je."