Skip to main content

Eliášova sláva bola za morom väčšia ako doma

Patrik Eliáš bol počas kariéry v New Jersey aj v NHL oveľa uznávanejšou postavou ako v Česku

Autor Michael Langr / NHL.com

Keď sa v NHL vedú debaty o tom, ktorý z českých hokejistov má okrem už uvedeného Dominika Haška šancu dostať sa do Siene slávy v Toronte, padá okrem istého budúceho člena Jaromíra Jágra už len jedno meno: Patrik Eliáš.

"Podľa môjho názoru bude raz v Hall of Fame," vyhlásil už pred časom generálny manažér Lou Lamoriello, ktorý v klube pôsobil ešte pred Eliášovým príchodom v roku 1995 a prakticky počas celej kariéry bol jeho šéfom (teraz vedie Toronto Maple Leafs).

"To je od neho poklona, a veľmi si ju vážim, pretože Lou hovorí veci veľmi na rovinu. Prežil som s ním veľa úspechov aj neúspechov. Boli chvíle, pri ktorých sme si nepadli do oka. Napríklad pri vyjednávaní zmluvy, ale to sú záležitosti, ktoré k profesionálnemu hokeju patria. Inak je tam rešpekt z oboch strán," reagoval na toto vyhlásenie Eliáš.

Útočník, ktorý v piatok ukončil kariéru, má v Amerike veľmi veľké meno. Paradoxne oveľa väčšie ako vo svojej rodnej krajine. V NHL toho totiž dokázal o dosť viac ako na medzinárodnej scéne, ktorá je pre väčšinového fanúšika v Európe oveľa platnejšou bernou mincou.

S českou reprezentáciou dvakrát vyhral súboj o tretie miesto na majstrovstvách sveta IIHF (v Zürichu 1998 a v Bratislave 2011) a má bronzovú olympijskú medailu z Turína 2006. To samozrejme na prvý pohľad nevyzerá ako zlý výsledok, ale bavíme sa o období, v ktorom národný tím zbieral jeden titul za druhým. Od roku 1996, keď Eliáš začínal v NHL, získal český tím v priebehu 14 rokov na veľkých turnajoch sedemkrát zlato: jedno na olympiáde 1998 v Nagane a šesť na svetových šampionátoch (1996, 1999, 2000, 2001, 2005 a 2010).

Dokonca ani keď bol Eliáš v roku 2015 voľný na majstrovstvá sveta v Prahe, tréner Vladimír Růžička ho na turnaj nenominoval. A na spomínanej olympiáde v Turíne odohral kvôli zraneniu len jeden zápas.

V Česku sú preto populárnejší členovia zlatej generácie, ktorí v NHL nedokázali toľko, čo on - napríklad Martin Ručinský, Martin Straka, Jiří Dopita, David Výborný alebo Jiří Šlégr.

To je ale predovšetkým daň za úspech, ktorý mal Eliáš v zámorí. Práve preto, že s New Jersey pravidelne postupoval do play off, dvakrát vyhral Stanley Cup a dvakrát bol porazeným finalistom, sa nemohol zúčastniť mnohých majstrovstiev sveta. A do zlatého tímu na MS vo Viedni 2005 v sezóne, keď bola v NHL výluka, sa nedostal kvôli žltačke.

Eliáš je aj preto vnímaný tak trochu ako zámorský hokejista. Ten, ktorý väčšinu času trávil na druhej strane Atlantiku, pretože v porovnaní s inými Čechmi mal spravidla oveľa dlhšiu ligovú sezónu. Zabýval sa v malebných kopčekoch West Orange, na pokojnom predmestí plnom zelene. S manželkou Petrou vychováva dve malé dcérky a aj keď sa v lete rád vracia do Prahy aj rodnej Třebíče a teraz po skončení kariéry chce nejaký čas pobudnúť v Česku, v Amerike je už doma možno viac ako uprostred Európy.

V New Jersey vyhral dva Stanley Cupy a ešte dvakrát sa s ním dostal do finále. So 408 gólmi, 617 asistenciami, 1025 bodmi a 113 presilovkovými zásahmi je rekordérom Devils, rovnako ako so 125 bodmi v play off a v niekoľkých ďalších kategóriách.

Z českých hráčov je druhým najproduktívnejším v histórii NHL po Jágrovi (1910) a okrem neho aj jediným, kto prekonal hranicu tisíc bodov. Tretí Milan Hejduk má o 220 bodov menej ako on. A vo svete NHL si cenia aj jeho klubovú vernosť. Hoci mohol odísť inam, možno aj za lepšími peniazmi, rozhodol sa zostať v tíme, s ktorým dosiahol toľko úspechov, ktorý preňho veľa znamenal a kde stále veľa znamená aj pre jeho fanúšikov.

"Niekoľko rozhodnutí som urobil hlavne z lojality. A som na to hrdý. Som hrdý na to, že som strávil celú kariéru v NHL v jednom tíme, v jednom klube," vyhlásil český útočník, ktorý je 1240 duelmi tretí v histórii Devils - prekonali ho len Ken Daneyko (1283) a Martin Brodeur (1259).

Nie vždy bol pritom medzi Eliášom a New Jersey idylický vzťah. Trhliny sa objavili v minulosti už niekoľkokrát. Pred 12 rokmi si pri výluke NHL priviezol z ruského angažmánu žltačku a kvôli nej vynechal polovicu sezóny 2005-06. O dva roky neskôr prišiel o kapitánske 'céčko' a tréner Brent Sutter mu zobral veľa času na ľade. Presúvali ho z krídla na centra a späť, z prvého útoku do druhého, do tretieho... Napriek tomu vždy vytrval, keď mohol odísť ako voľný hráč, znovu podpísal tomu istému klubu a znovu sa stal lídrom tímu.

Lenže Devils sa po účasti vo finále Stanley Cupu 2012 tretíkrát za sebou nedostali do play off a vedenie odvtedy hľadá cestu, ako sa dostať späť medzi nadpriemer Východnej konferencie, do ktorej klub patril od polovice 90. rokov až do nedávnych čias.

Nový manažment, tím v prestavbe, stávka na mladosť. Toto všetko v posledných rokoch stavalo českého veterána do ťažkej pozície. S tým všetkým by však zároveň dokázal zabojovať - nebyť zranení. Práve tie mu nakoniec pokazili posledné roky kariéry.

Kvôli problémom s kolenom odohral vo svojej poslednej sezóne 2015-16 len 16 zápasov. Minulý rok v lete už od Devils nedostal zmluvu a v NHL bol voľným hráčom, ktorý chcel podpísať jedine so svojím doterajším klubom. To sa však až do uzávierky prestupov nestalo. Eliáš už totiž nenašiel chuť na nekonečné tréningy a rozhodol sa skončiť.

"Keď sa spätne pozriem, tak je to neuveriteľné, ako to všetko rýchlo ubehlo. Ja som si to fakt hrozne užil. Aj tie príjemné veci, aj tie nepríjemné veci patrili k tej jednej kapitole, ktorú teraz uzatváram. Som nesmierne pyšný, že som mal možnosť hrať taký dlhý čas za jeden tím," povedal v rozhovore pre NHL.com/sk.

Kde bude žít ako hokejový rentier, ešte nevie ani on sám, hoci teraz chce stráviť nejaký čas s rodinou v Prahe. Ak potom zakotví späť v Amerike, chcel by si vyskúšať televízne spolukomentovanie. Ak v Česku, rád by sa zapojil do hokejového hnutia.

Isté však je, že popularitu, akú má v New Jersey, iné bydlisko ťažko prekoná.

Čítajte viac