Skip to main content

Prečo Česi (a Slováci) milujú svojho Jágra

Muž, ktorý sa v NHL posunul na druhé miesto historických tabuliek, sa za štvrť storočia stal súčasťou duše národa

Autor Michael Langr / NHL.com

Poznajú ho ľudia, ktorí už dávno prekročili dôchodkový vek, poznajú ho päťdesiatnici, tridsiatnici i teenageri. Napísať, že Jaromíra Jágra pozná celé Česko i Slovensko, vlastne vôbec nie je prehnané.

Legendárny útočník dosiahol v drese Florida Panthers svoj 1888. bod v NHL. Pred ním už je tak v historických tabuľkách len Wayne Gretzky. Teda muž, ktorého výkony spätne pôsobia naozaj až mimozemsky, na čo sám Jágr upozornil: "Gretzkyho nepočítam, ten je z inej planéty."

Gretzky je nepochybne najslávnejším a najlepším hokejistom dejín. Jágr je zase najlepším hokejistom dejín Česka, pravdepodobne úplne najlepším športovcom, akého kedy desaťmiliónová krajina mala. Naprieč odvetviami sa porovnáva ťažko, ale Jágr je unikátny v jednej veci.

Akoby tu bol stále. Odjakživa.

Môže za to jeho hokejová dlhovekosť. Veľavravný je štatistický údaj o tom, že najstaršieho a najmladšieho muža, ktorí s ním či proti nemu nastúpili v dueli NHL, od seba delí 47 rokov. To je rozdiel takmer troch generácií - a reč je o aktívnych športovcoch.

U fanúšikov je rozpätie ešte väčšie.

Už za prehnitého komunistického režimu sa obyvatelia vtedajšieho Československa dozvedali o tom, že za Kladno hrá hokej úžasne talentovaný mladík. Potom prišla Nežná revolúcia. Doba sa zmenila - a Jágrov vstup do NHL sa bez preháňania stal jej symbolom.

Až tak, že na to existuje aj vedecké vysvetlenie. "Jágr modelovo predstavuje český americký sen o tom, ako chlapec z Hnidous ku šťastiu prišiel. Výborne zapadá do českej národnej populárnej mytológie, ktorú manifestuje český Honza, ktorý s prázdnymi rukami dobyl svet," povedal minulý rok pre denník MF DNES sociológ médií Jaromír Volek.

Spomienky na 90. roky už pôsobia takmer ako príbehy o storočí pary - za štvrťstoročie sa ale zmenilo takmer všetko. V časoch, kedy Jágrovu vlasť dusil komunizmus, sa nedalo slobodne cestovať, slobodne žiť. A potom mladík z malej dedinky Hnidousy pri Kladne vyrazil do krajiny, ktorá pre väčšinu ľudí slobodu symbolizovala najviac zo všetkého.

Do Ameriky. Ktorú dobyl. Keď v drese Pittsburgh Penguins v úvode kariéry dvakrát za sebou zdvihol nad hlavu Stanley Cup, vyzeralo to, že preňho nie je nič nemožné.

Eufóriu s ním prežívali aj slovenskí fanúšikovia, ktorí ho brali za svojho pred rozpadom federácie v roku 1993 i po ňom, kedy sa Jágr dal dokopy so slovenskou modelkou Andreou Verešovou a zdôrazňoval vrúcny vzťah k Slovensku.

Revolučná eufória v oboch krajinách postupne vyprchávala, ale medzi niekoľko istôt patrilo práve to, že Jaromír Jágr valcuje ďalej. Že svojim fanúšikom rozdáva radosť.

Jágr do národnej mytológie vstúpil mnohými ikonickými chvíľami. Napríklad pamätným triumfom na olympiáde 1998 v Nagane, kde sa prvýkrát stretli všetky hviezdy NHL.

Česi volali "Hašek na Hrad", lebo výkony Dominika Haška sa naozaj vymykali z priemeru. Tím mal kapitána Vladimíra Růžičku, srdciara Roberta Reichela, autora zlatého gólu Petra Svobodu. Jágr neodohral úplne výnimočnú olympiádu.

Ale to jeho salutovanie! V Nagane strelil jediný gól, ale zato nádherný a vo chvíli, kedy to bolo najpotrebnejšie: vo štvrťfinále proti USA, v ktorom Američania Česko dlho drvili.

A obraz muža s dlhými lokňami, ktorý so širokým úsmevom dvíha ruku k hlave, je nezabudnuteľný.

V pamäti fanúšikov rovnako zostáva aj spojenie Jágrov malíček. Na majstrovstvách sveta IIHF vo Viedni 2005, kedy sa pri výluke NHL znovu stretla absolútna elita hokeja, mu nemecký bek Stefan Schauer zákerným zákrokom tento prst zlomil. A z malíčka čísla 68 sa stala celočeská záležitosť. Pri verejnom sledovaní zápasov si fanúšikovia malíčky dokonca symbolicky zaväzovali, aby svojmu hrdinovi vyjadrili podporu.

Výsledok? Česko vybojovalo zlato a Jaromír Jágr vstúpil do Triple Gold Clubu.

Svetovým šampiónom sa stal aj o päť rokov neskôr. A znovu po sebe zanechal výraznú stopu. Česká reprezentácia sa trápila, hanebne podľahla Nórsku a hrozilo jej, že sa vôbec nedostane do play off. V tej chvíli Jágr predstúpil pred novinárov a pripravil si slávny príhovor.

"Tí, ktorí neprišli, by mali bozkávať zadky hráčom ako Reichel, Patera, Procházka. Nech sa každý pozrie, akí borci to boli," apeloval. "Sami sme sa do tejto diery dostali, sami sa z nej musíme vyhrabať. Už si nemôžeme dovoliť prehrať. Musíme hrať ako tím."

Podobne rázny bol aj v kabíne. Národný tím sa od tejto chvíle totálne zmenil. Drel a dostal sa až na vrchol.

Aj tento svetový šampionát mal ďalších hrdinov, napriek tomu Jágrov príhovor jeho vlasť nadchol. Symbolizoval premenu kedysi bezstarostného mladíka, ktorého zaujímali rýchle autá, krásne ženy i noci v kasínach, na šéfa. Na lídra.

To boli roky 2005 a 2010 a táto 'trilógia' bola symbolicky zavŕšená v roku 2015 na domácom svetovom šampionáte v Prahe. Zážitky z vypredanej haly sú ťažko prenosné. Jágr hral predovšetkým v úvode skvelo a jeho úspechy tribúny oceňovali až fanatickou eufóriou.

Jeden moment hovoril za všetko: hoci sa Jágr snažil maximálne koncentrovať na svoje výkony, vo chvíli, kedy ho zabrala obrovská kocka a on práve zdvihol hlavu, divákom zakýval. O2 arena sa potom otriasala v základoch.

Jágr sa stal vzorom pre niekoľko generácií hokejistov v Česku aj na Slovensku. A vôbec nemusí ísť o teenagerov.

Napríklad Tomáš Plekanec z Montreal Canadiens, ktorý má už 34 rokov, pri spomienke pre NHL.com váhal, kedy sa prvýkrát stretli. Či vo chvíli, kedy v roku 1998 Jágr na chvíľu trénoval s rodným Kladnom a bol pri tom aj vyplašený junior Plekanec. Alebo ešte skôr - keď Jágra ako tisíce a tisíce iných chlapcov požiadal o autogram...

Jágr svojich fanúšikov na Facebooku oslovuje 'Hokejová rodina' a nie je to až také prehnané. Mnohí Česi aj Slováci cítia, že je tak trochu ich slávny 'príbuzný', veď s ním na diaľku trávia už viac ako štvrťstoročie.

Sú to jednoduché počty: v roku 1990 ho sledovali desaťroční špunti, tridsiatnici i tí, ktorí dovŕšili päťdesiatku. Z tých prvých sú dnes otcovia rodín, z druhých ľudia v preddôchodkovom veku a z tretích ľudia v penzii.

Jágr navyše medzitým očaruje ďalšie a ďalšie generácie. Dnešní hokejoví drobci pokojne môžu mať nad posteľami jeho plagáty v drese Florida Panthers - tak, ako to mali ich predchodcovia, či už kvôli Jágrovi fandili Pittsburghu, New York Rangers alebo ďalším tímom, za ktoré v NHL nastupoval.

Životy Jágrových krajanov od začiatku 90. rokov plynuli a menili sa, niekedy k lepšiemu, inokedy k horšiemu. Ale celý čas 's nimi' bol Jaromír Jágr.

Čech, ktorého jeho stará i nová vlasť miluje. A asi aj naveky milovať bude.

 

Čítajte viac