Kanada na tróne, zázračný princ či trápenie Slovákov

Bola to prehliadka najlepšieho juniorského hokeja planéty - a ten slovenský doň už bohužiaľ nepatrí.

Aj takto môžeme zhrnúť práve skončené majstrovstvá sveta IIHF do 20 rokov, ktoré na prelome rokov 2019 a 2020 úspešne hostili české mestá Ostrava a Třinec.
Slovenskí juniori síce nečakajú na medailu tak dlho ako Česko, ktoré sa naposledy ocitlo medzi najlepšou trojicou pred 15 rokmi, ale na postup zo štvrťfinále čakajú od roku 2015. O posledný väčší úspech slovenských mladíkov vtedy zariadil tím pod kapitánom Martinom Réwayom, ktorý najmä brankár Denis Godla dotiahol k bronzovým medailám.
Na aké ďalšie momenty sa bude spomínať? Redakcia NHL.com/sk vybrala päť najzaujímavejších.
1. Po blamáži zlato. Kanada zase vládne
Vlastne to vyzeralo tak, že všetko išlo proti nim. V druhom zápase v skupine Kanada schytala šialený debakel 0:6 s Ruskom, najhorší v dejinách. Kapitán Barrett Hayton strápnil seba aj mužstvo tým, že si pri hymne víťazov nezložil prilbu z hlavy. Alexis Lafreniere sa zranil. Do bránky po nepresvedčivých výkonoch plánovanej jednotky musel ísť neodskúšaný Joel Hofer. Kanonier Nolan Foote vo štvrťfinále dohral po 53 sekundách kvôli faulu lakťom...
A do toho prišli ďalšie zranenia, choroby a nepriazne osudu. Napríklad to, že Haytonova účasť vo finálovej odvete bola kvôli bolestiam ramena veľmi neistá.
"Čelili sme toľkým úskaliam a vždy sme odpovedali niečím výnimočným," hrdo povedal pre TSN Lafreniere, ktorý bol vyhlásený za najlepšieho útočníka a najužitočnejšieho hráča turnaja. Keď Kanada vo finále porazila Rusko 4:3, získala 18. juniorské zlato a potvrdila, že disponuje obrovskou zásobárňou talentov.
"Nevzdali sme sa. Nikdy. Slovami nedokážem opísať, čo cítim," povedal tréner šampiónov a bývalý slávny útočník NHL Dale Hunter. Satisfakcia je o to väčšia, že pred rokom sa kanadská dvadsiatka zahanbujúco nedostala ani cez štvrťfinále. V Česku si to však vynahradila.

2. Princ Alexis potvrdil výnimočnosť
Celé to znie takmer ako nejaká skúška pre postavu z antickej mytológie: všetci od vás takmer na počkanie čakajú zázraky, potom spolu s ostatnými schytáte facku a navyše od bolesti ledva chodíte. Také testy úspešne prekonajú len tí najodolnejší a najtalentovanejší.
Ako Alexis Lafreniere.
Pri spomínanom kanadskom debakli 0:6 od Ruska si totiž osemnásťročná hviezdička z Quebecu zranila koleno a zdalo sa, že to bude vážne. "Nebol som si istý, či ešte naskočím na ľad. Ale lekári a fyzioterapeuti odviedli maximum," uviedol osemnásťročný útočník, ktorý v drese Rimouski Oceanic prekonáva juniorské rekordy, jeho nadanie porovnávajú so Sidneym Crosbym a nikto nepochybuje o tom, že tento rok bude jednotkou draftu.
Hlavne po tom, čo dokázal v Ostrave. Lafreniere vynechal dva duely, ale MS končí s bilanciou päť zápasov, 10 bodov (4+6), teda presne dva body na zápas! Potvrdil tak pozíciu generačného talentu a ak bude zdravý, je prakticky isté, že o rok miesto svojho tretieho juniorského šampionátu (na ktorý by stále mohol naskočiť) bude hrať medzi elitou v NHL.

3. Slováci stále nestíhajú. Čo s tým?
V minulosti získali mladí Slováci bronzové medaily v rokoch 1999 a 2015. Na tohtoročnom šampionáte splnili cieľ, nedostali sa do bojov o záchranu, ale na turnaji výkonmi veľmi nezaujali.
Vypadli vo štvrťfinále a zápasy ukázali, že rozdiel medzi svetovou špičkou a slovenským hokejom je stále väčší. Okrem prvého duelu, v ktorom Slováci porazili Kazachstan 3:1, bol medzi nimi a slovenským výberom obrovský rozdiel.
Tím pod vedením Róberta Petrovického si zabezpečil zotrvanie v elitnej kategórii vďaka víťazstvu v úvodnom zápase proti Kazachstanu. V ďalších zápasoch inkasoval slovenský výber až 27 gólov. Jednou z hlavných príčin neúspechu bola nedisciplinovanosť slovenských hráčov. Tých oslabení bolo jednoducho príliš veľa.
[Pre spravodajstvo NHL.com/sk z majstrovstiev sveta juniorov kliknite sem]
Kapitán majstrov sveta z roku 2002 Miroslav Šatan už pri zisku titulu pred osemnástimi rokmi upozornil, že slovenský hokej môže čakať úpadok. "Jeho slová sa naplnili. Odrazom krutej reality sú výkony našich juniorov," dodal web šport.sk.
4. Hviezdičky sú aj z Nemecka
Fanúšikovia si možno spomenú na úžasnú otočku, po ktorej tento americký mladík zadovkou poslal puk presne na spoluhráča. Gól! A aký! Turnaj ozdobili aj podobné kúsky Trevora Zegrasa, s bilanciou 0+9 najlepšieho nahrávača šampionátu. Na Zegrasa ukázali minulý rok v drafte ako na číslo 9 Anaheim Ducks a určite to neľutujú. Podobne sa predviedli aj ďalšie pravdepodobné hviezdy budúcnosti.
Za Kanadu už spomínaný kapitán Hayton alebo brankárska senzácia Hofer, za Švédov šikovní ofenzívni hráči Samuel Fagemo (najproduktívnejší na MS) a 'lakrosový kanonier' Nils Höglander či obranca Rasmus Sandin, z rozvoja ktorého sa tešia Toronto Maple Leafs.

Výrazne zaujali napríklad Nemci, hlavne minuloročná šestka draftu a kapitán výberu Moritz Seider či drobný útočník Dominik Bokk (6+2 zo siedmich duelov), ktorého si vybrali šampióni zo St. Louis. "Vtedy hral vo švédskom Växjö za juniorku, kde jednoznačne dominoval. Zvládal prejsť jeden na jedného, prihrať do šance, sám ich premieňal. Ukazoval to aj teraz na turnaji," vysvetlil pre idnes.cz český skaut Blues Jan Vopat.
Globálne to však je pre hokej dobré - osobnosti sa už ani zďaleka nerodia len v Severnej Amerike, v Škandinávii či v Rusku.
5. Organizátori aj diváci sa ukázali
Nádej na to, že so zápasom niečo môžu urobiť, už neexistovala, ani tá najmenšia. Českí mladíci prehrávali so Švédskom vo štvrťfinále 0:5... A diváci v ostravskej hale aj tak povzbudzovali. "Bolo to od nich pekné, že ocenili, že sme nič nevypustili," povedal po vyradení kapitán Libor Zábranský.
Ak Česko nepresvedčilo na ľade, tak v organizácii a predovšetkým na tribúnach áno. Podľa vyjadrenia zväzového generálneho sekretára Martina Urbana videlo zápasy celkovo viac ako 173-tisíc ľudí, vďaka čomu sa turnaj v Ostrave a Třinci stal druhým najnavštevovanejším šampionátom dvadsiatok v Európe. "Fínsku nemôžeme konkurovať kapacitou, ale naše arény boli naplnené na 81 percent," povedal Urban.
Veľkú pochvalu si vyslúžilo asi tritisíc Kanaďanov, ktorí svojich obľúbencov dotiahli až ku zlatu. Ale to, ako priaznivci domácich Čechov aj Slovákov podporovali svoje trápiace sa výbery, bolo vyslovene na jednotku.