Skip to main content

Chára v Bruins vyrástol ako vodca

Autor Corey Masisak / NHL.com
VANCOUVER - V júni si v Bostone okoloidúci pri pohľade na neuveriteľne veľkého chlapa, ktorý okolo prešiel na bicykli, vraveli: „Nie je to náhodou... ?“

Áno, bol to kapitán Boston Bruins Zdeno Chára, ktorý sa vracal z tréningu počas finále Východnej konferencie. Na bicykli mohol mať svoj číslo 33, ale aj bez toho si tohto dvojmetrového chlapa v uliciach Bostonu nemožno pomýliť.

Keďže tento najvyšší hráč NHL bol kapitánom tímu, ktorý postúpil do finále Stanleyovho pohára prvýkrát od roku 1990, bol pod veľkým tlakom divákov aj médií.

„Je to jednoducho obrovský chlap,“ povedal útočník Vancouver Canucks Chris Higgins, ktorý stál vo finále na druhej strane barikády. „Dostanete puk, potom uvidíte Cháru, a už nevidíte zvyšok ihriska, pretože je tak obrovský. Vypracoval sa na skvelého obrancu.“

Chára začínal v NHL pred trinástimi rokmi v tíme New York Islanders, ale hviezda sa z neho stala až po prestupu do Ottawa Senators v roku 2001. Ďalším krokom v kariére preňho bol v roku 2006 prestup do Boston Bruins, kde se vypracoval na jedného z najlepších obrancov na svete.

V roku 2009 získal ocenenie Norris Trophy a v roku 2011 bol finalistom. Chára sa tiež stal pravidelným účastníkom NHL All-Star Game. Počas pôsobenia v Ottawe sa tam dostal raz (2003), Boston Bruins reprezentoval v posledných štyroch.

„Je to veľký chalan,“ povedal obranca Vancouveru Aaron Rome. „Hoci len ísť okolo neho pri rozkorčuľovaní sa pred zápasom je zážitok, lebo je skutočne gigantický. Niečo podobné ako Joe Thorton, ale Chára je ešte väčší. Je neuveriteľné, ako sa môže s takou výškou tak skvele pohybovať.“

Obranca Bostonu Andrew Ference, ktorý má v štatistikách uvedených 180 cm, dodáva: „Keď napríklad vedľa neho stojím pri hymne, moje oči sú v úrovni jeho lakťov, je to trochu komické.“

Chára je pri All-Star Game veľkým hitom najmä vďaka tomu, čo predvádza pri súťažiach v konkrétnych disciplínach. So svojou hmotnosťou 116 kg dokáže vyvinúť neuveriteľnú sílu a pri súťaži o najtvrdšiu strelu je neporaziteľný.  V roku 2011 stanovil nový rekord, ktorý stále platí: 170 km/h.

V playoff mali Boston Bruins veľký problém s efektivitou presilových hier - v 19 zápasoch prvých troch kôl playoff strelili len 5 gólov. To prinútilo trénerov zmeniť rozostavenie pri presilovke a umiestniť Cháru pred bránkovisko. Bola to jedna z najväčších otázok minulého roku: Kam by mal tréner Bruins postaviť Cháru pri presilovke, aby ho čo najlepšie využili?

Nápad postaviť ho pred brankára je pomerne jednoduchý - je to ten najväčší hráč na ľade, tak prečo ho nenechať, aby zacláňal brankárovi a trápil obrancov súpera? Problém: Keď je Chára pred bránou, nemôže páliť svoje delovice od modrej.

„Najlepšie by bolo, keby dostal osobný trest a ja som sa oňho vôbec nemusel starať,“ povedal obranca Vancouver Canucks Dan Hamhuis pred začiatkom finále Stanleyovho pohára. „Znamená obrovskú hrozbu a je jedno, kde na ľade sa práve vyskytuje. Hrať proti nemu bude ťažké. Jednoducho sa musíte snažiť dostať sa k puku skôr ako on a za žiadnu cenu ho nenechať strieľať.“

Chára dodal: „Samozrejme je to iné ako na modrej čiare. Ale myslím, že princíp je ten istý - musíte sa snažiť dať do toho všetko. Všetkých päť hráčov musí pri presilovke plniť svoje úlohy, inak to nebude fungovať. Nech už som na ktorejkoľvek pozícii, snažím sa dať do toho všetko. Myslím, že každý by mal byť schopný dokázať maximum na ktorejkoľvek pozícii. To sa netýka len presilovky, pri hre 5 na 5 je to samozrejme rovnaké.“

Tieto komentáre od Cháru sú zaujímavé. Frázy ako „dať do toho všetko“ a „dokázať maximum“ sa od kapitána očakávajú.

Chára bol menovaný kapitánom Boston Bruins hneď po podpísaní zmluvy v júli 2006. Postupom času sa na túto rolu skvele adaptoval, a aj vďaka nemu sa tím okolo neho z mierneho outsidera stal tímom víťazným.

Paradoxné na Chárovi je to, že je naozaj takým nežným barbarom. Je možno ťažké uveriť, že hráč, ktorý je postrachom pre ostatné tímy svojou tvrdou strelou a ostrými zákrokmi, nie je zlým mužom aj v skutočnosti. Táto vyváženosť je súčasťou Chárovho vodcovstva.

„Myslím, že sa postupom času dostal do ideálneho rozpoloženia, vie byť tvrdý vodca, ale dokáže tiež riešiť problémy na ľade aj mimo neho s obrovským nadhľadom a pokojom,“ povedal Ference. „Teraz je prirodzenejší. Je viac sám sebou. Stále je skvelým kapitánom, ale zároveň do tej roly vložil veľký kus svojho ja. Myslím, že práve to z neho robí takého skvelého vodcu.“

„Nikdy som sa do takej situácie nedostal, ale dokážem si predstaviť, aké ťažké to musí byť. Jeho postava ho do takej úlohy priamo predurčuje. Nikdy ho na ľade neprehliadnete. Hneď po prestupe sa stať kapitánom jedného z tímov Original Six, ktorý v tom čase nebol v ideálnej forme, to preňho bola veľmi ťažká situácia. On sa s tým však výborne popasoval a stal sa skvelým kapitánom.“

Chára povedal, že byť kapitánom sa musel dlho učiť.

„S tým sa už musíte narodiť. Myslím, že to jednoducho musíte mať v sebe. Ani tak nie je ľahké všetko sa to naučiť,“ povedal. „Kapitánom sa učíte byť za pochodu. Musíte v sebe mať dobré inštinkty, vrodené umenie viesť ľudí. Samozrejme veľmi pomáhajú rady od trénerov a kamarátov. Ale asi najdôležitejšie je byť sám sebou.“
Čítajte viac