Aj preto je obrovský bek so svojím rozhodnutím vyrovnaný. Hoci si vnútorne uvedomuje, že by do svojho životopisu mohol pridať ešte pekných pár štartov a štatistických výkazov, vypočul volanie svojho srdca.
"Mám za sebou veľmi dlhú kariéru. Vôbec nič z nej neľutujem a nič by som nezmenil," uistil. "Sme v biznise, kde sa všetko posudzuje podľa výsledkov. Zažil som horšie aj lepšie obdobie, ale práve takéto skúsenosti človeka formujú. Len vďaka nim môžete ako hráč i ako človek rásť. Odchádzam maximálne spokojný."
Nečudo, veď Chára sa vypracoval na beka, ktorý v každom zápase nastupoval proti najlepším útočníkom súpera. Musel brániť najväčšie hviezdy a čeliť najväčším hrozbám. Na túto úlohu si hokejový gentleman rýchlo zvykol a plnil ju s priam nečakanou gráciou a samozrejmosťou.
"Každý duel proti špičkovým hráčom bol pre mňa výzva," zdôraznil Chára. "Pre mňa bolo najdôležitejšie, aby som sa mohol vždy pozrieť do zrkadla a povedať si, že som maximálne pripravený. To je výzva, ktorej čelíme každý deň. Ak nie ste pripravený, tak zo seba nevydáte všetko, neodvediete tímu sto percent. A to nie je fér."
To však určite nebol Chárov prípad. Z hráča, ktorému sa v ranom veku veľmi neverilo, sa vypracoval na globálnu hviezdu. Na jedného (bez preháňania) z najlepších obrancov všetkých čias. Na dlhoročného kapitána a legendu Bruins.