Symbolika z Montrealu: Gainey na pleciach spoluhráčov

Hovorí sa, že jedna fotografia povie viac ako tisíc slov a platí to aj v športe. Redakcia NHL.com/sk každú tretiu sobotu v mesiaci vyberie z archívov fotografiu niektorého z ikonických momentov hokejovej histórie a 1000 slovami vám priblíži nielen jeho protagonistov, ale aj dobový kontext s nimi spojený. V tomto vydaní si pripomenieme Boba Gaineyho so Stanley Cupom na pleciach spoluhráčov a koniec montrealskej dynastie zo sedemdesiatych rokov.

Slávna fotka a jej aktéri
Priaznivci Montreal Canadiens dvadsaťpäť rokov čakajú na moment, ktorý bol pre nich v siedmej dekáde minulého storočia úplne bežný. Ale Stanley Cup sa najúspešnejšiemu klubu v histórii vyhýba už štvrťstoročie a slávne spomienky okrem zrnitých televíznych záznamov sprostredkovávajú hlavne fotografie. Tá, na ktorej je Bob Gainey s pohárom nad hlavou, má v sebe úžasnú symboliku.
[Vyberajte kapitánov na 2019 NHL All-Star Game!]
Fotograf Bruce Bennett stlačil spúšť fotoaparátu vo chvíli, keď držiteľ Conn Smythe Trophy sedí na pleciach svojich spoluhráčov a drží Stanley Cup. Ak by autor takúto fotografiu poslal do novín dnes, editori by mu ju asi ani nezaradili.
Záber z 21. mája 1979 však ukrýva príbeh, ktorý nie je prvoplánový. Ruky, ktoré držia Gaineyho za dres, znázorňujú predovšetkým tímovú silu. Okrem profilu dvojmetrového Larryho Robinsona na fotke nie je vidieť ani jedna tvár. A pohľad zozadu navyše vytvára dojem odchodu zo scény.
Bennett mal vlastne šťastie, že ho na ľad haly Forum nepustila ochranka a on tak musel fotiť zo sedadla cez plexisklo, kde doňho stále narážali nadšení priaznivci Habs.
"Ten moment ukazuje nielen všetku tú slávu okolo Stanley Cupu, ale hlavne fakt, že sa na tom podieľal celý tím," napísal Bennett v autobiografickej knihe o svojej najpredávanejšej fotografii.
Canadiens v druhej polovici 70. rokov kraľovali zámorskému hokeju, finále z roku 1979 bolo už ich štvrtým v rade a skončilo sa ďalším triumfom.

V play off Montreal odprevadil Toronto Maple Leafs v pomere 4:0, v ďalšom kole sa však sedem zápasov trápil s Boston Bruins v pamätnej sérii, ktorá vyvrcholila v predĺžení siedmeho zápasu. Hostia v riadnom hracom čase viedli, ale v úplnom závere sa nechali vylúčiť za príliš veľa hráčov na ľade, čo bola chyba, ku ktorej sa aj po rokoch hlásil vtedajší kouč Bostonu Don Cherry. Veď za ňu aj dostal výpoveď.
Montreal zásluhou Guy Lafleura v čase 58:46 vyrovnal a Yvon Lambert potom v predĺžení rozhodol o postupe Canadiens do finále.
Finále s New York Rangers takú hektickú šou neprinieslo. Ale dlho bolo posledným súbojom o Stanley Cup medzi tímami z 'Original Six'. Kúzlo starých čias znova oživil až rok 2013, keď sa vo finálovej sérii stretli Chicago Blackhawks s Bostonom.
Bitka pred 39 rokmi medzi Canadiens a Rangers bola aj trénerským remakom finále z roku 1976, keď si montrealský Scottie Bowman porovnal účinnosť svojich taktických fígľov s Fredom Sherom, pôvodne koučom neslávne známych 'Broad Street Bullies' z Philadelphie.
"Nebolo to len víťazstvo Canadiens, ale aj víťazstvo hokeja. Dúfam, že doba zastrašovania a násilia, ktorá škodila nášmu národnému športu, sa skončila. Mladí ľudia videli, že tím môže hrať fascinujúci hokej a jeho členovia sa pritom dokážu správať ako gentlemani," vyhlásil obranca Canadiens Serge Savard po finálovom spacifikovaní Flyers.
Rangers sa síce ujali vedenia v sérii, ale ich nadšenie nemalo dlhé trvanie a Shero znovu videl, ako jeho tímu finále uniká pred očami.
V druhom zápase Gainey strelil víťazný gól, v kľúčovom dueli číslo 4 v Madison Square Garden v tretej tretine vyrovnal stav a potom Savard rozhodol v predĺžení.
Defenzívny útočník potom trafil aj v piatom dueli, hoci newyorský gólman John Davidson predvádzal v bránkovisku artistické kúsky. Canadiens vyhrali zápas aj celú sériu v pomere 4:1, potom sa zhromaždili okolo Gaineyho a zvyšok už majstrovsky zachytáva Bennettova slávna fotka.

Gainey bol síce v základnej časti s 38 bodmi až desiatym najproduktívnejším hráčom Montrealu, ale v play off sa bodovo rozbehol, keď k šiestim gólom pripojil desať asistencií a získal titul MVP.
Pre Montreal sa ziskom 22. Stanley Cupu v histórii skončila jedna dôležitá éra. Canadiens potom už nikdy nedokázali stvoriť dynastiu a brankár Ken Dryden navyše po play off 1979 ukončil kariéru, aj keď mal len 31 rokov. Spoločne s ním skončili aj tridsaťtriročný Jacques Lemaire a o dva roky staršia legenda Habs Yvan Cournoyer - ale ten už v play off kvôli zraneniu nenastúpil. Rozlúčil sa aj kouč Bowman, ktorý zamieril do Buffalo Sabres, aby sedel na dvoch stoličkách: kouča a generálneho manažéra.
Hrdina a jeho éra
Hrať poriadne tvrdo a dbať na obranu, to bol Gaineyho hokejový údel. Osmička draftu z roku 1973 (č. 1 sa stal Denis Potvin) nakoniec strávila v NHL 16 sezón, počas ktorých stihla odohrať 1160 zápasov základnej časti s bilanciou 239+262, ďalších 182 duelov play off a päťkrát vyhrať Stanley Cup.
Gaineyho vstup do Siene slávy už v roku 1992 bol naozaj logický, najmä keď od roka 1977 do roka 1981 vyhral prvé štyri Frank J. Selke Trophy pre najlepšieho defenzívneho útočníka za sebou.
Keď v roku 1982 Serge Savard ukončil aktívnu kariéru, Gainey sa stal úplne prirodzene jeho nástupcom na pozícii kapitána.
"Zažil som v Montreale množstvo úspechov. Na začiatku osemdesiatych rokov to už také slávne nebolo, ale od polovice dekády sme zase začali tvoriť dobrý tím, ktorý bol potom schopný vyhrať Stanley Cup v roku 1986," tešilo Gaineyho, ktorý rád propagoval vekovú vyváženosť.
"Mali sme tu skvelých mladých hráčov, čo boli Patrick Roy, Claude Lemieux, Chris Chelios a Petr Svoboda, ale v tíme som bol aj ja alebo Larry Robinson. Vtedy sme ctili stabilitu," opisoval Gainey a pripomenul staré dobré časy, ktoré v Montreale panovali v 70. rokoch a na ktoré sa už len nostalgicky spomína.
"V kanadských mestách je už prakticky nemožné, aby hráči žili takým uvoľneným štýlom, aký sme si užívali počas tých šampiónskych rokov. Skočil som do autobusu na Sherbrooke Street, vystúpil som na Atwater, cestou ma pár ľudí pozdravilo a ja som pokojne prišiel do haly," spomínal Gainey.

V rokoch 2003-2010 pôsobil aj v úlohe generálneho manažéra Canadiens. Medzi jeho majstrovské kúsky patril výber Careyho Pricea v 1. kole draftu 2005, o dva roky neskôr v druhom kole ukázal na P.K. Subbana. A keď v roku 2006 vyhodil kouča Claudea Juliena a po ňom aj Guy Carbonneaua, zaskočil za nich aj ako tréner.
"Hráči sú iní ako sme boli my. Prídu autom z predmestia, nechajú ho v podzemnom parkovisku v aréne, po tréningu sa tu najedia a idú zase domov. Takto sme my nežili. Ale to je preč," povzdychol si Gainey.
Historický význam
Z troch dynastií Canadiens (päť Stanley Cupov v rokoch 1956-60, štyri počas rokov 1964-69) sa pochopiteľne najviac spomína na tú poslednú z rokov 1976-79. Dva šampiónske tímy z tohto obdobia sa aj v hlasovaní fanúšikov prebojovali medzi desiatku najlepších mužstiev NHL všetkých čias.
Víťazi z roku 1979 síce v tomto výbere chýbajú, 15 hráčov však dokázalo nazbierať štyri Stanley Cupy v rade: okrem Gaineyho, Cournoyera, Drydena, Lafleura, Robinsona, Lemairea, Lamberta a Savarda aj Rick Chartraw, Doug Jarvis, Guy Lapointe, Michel Larocque, Doug Risebrough, Steve Shutt a Mario Tremblay.
Zo slávnej fotografie z mája 1979 už síce nedá zistiť, čie ruky vlastne podopierajú Gaineyho, ale to nie je podstatné. Montreal v tom období víťazil vďaka spoločnej tímovej sile. V tom je symbolika Bennettovej snímky, ktorá súčasníkom môže poslúžiť ako trvalá inšpirácia.