052219_1970_history_primary

Takmer polstoročie trvalo, kým si kluby, ktoré sa stretli vo finále Stanley Cupu v roku 1970, budú môcť svoj vtedajší záverečný súboj zopakovať.

Pre Boston Bruins je to už 20. finále v histórii, v ktorom sa budú usilovať o siedmu trofej. St. Louis Blues naopak nadväzujú na finálovú niť, ktorá sa pretrhla pred 49 rokmi.
Na začiatku svojho pôsobenia v NHL boli v poslednej sérii sezóny porazení výsledkom 0:4 na zápasy. A najslávnejší hokejový pohár na svete v moci ešte nikdy nemali...

101918OrrCelebration1

Keď sa v máji 1970 hráči Bostonu a St. Louis pripravovali na bitku o Stanley Cup, americkej hitparáde práve kraľovala skladba Let It Be od The Beatles. Na jednej strane bol tradičný tím z 'Original Six', na druhej klub, ktorý existoval ešte len tretí rok. A podľa toho vyzeral aj konečný výsledok.
Boston hral vo finále po 12 rokoch, ale Blues tretíkrát v rade. Lenže sila bola jednoznačne na strane Bruins, ktorým šéfoval dvadsaťdvaročný Bobby Orr. So 120 bodmi prvý obranca, ktorý ovládol produktivitu ligy v základnej časti a získal Art Ross Trophy.
Trojitá finálová prítomnosť Blues bola spôsobená najmä expanziou v roku 1967. Počet účastníkov ligy sa po 25 rokoch, keď ju tvorilo len šesť klubov, zdvojnásobil. Nové tímy potom vytvorili vlastnú Západnú divíziu s oddeleným play off.
Západu to už od prvej sezóny zaručovalo finalistu Stanley Cupu, hoci nováčikovia končili základnú časť s takými bodovými ziskami, ktoré by na Východe ani zďaleka nezaručovali účasť v play off...
Práve z toho profitovali Blues obratne koučovaní Scottym Bowmanom, ktorý mal v sezóne1969-70 k dispozícii aj hráčov, ako boli slávni brankári Jacques Plante a Glenn Hall, v obrane hral aj neskorší architekt dynastie New York Islanders Al Arbour a o produktivitu sa starali hlavne Larry Keenan, Red Berenson a Ab McDonald.

Bowman po skúsenostiach z predchádzajúcich dvoch rokov, keď Blues prehrali finále s Montreal Canadiens tiež po štyroch zápasoch, hľadal najrôznejšie spôsoby, ako tím posilniť a upieral zrak aj k vtedajšiemu Československu.
Prvým Čechom, ktorý si zahral v NHL, bol práve v sezóne 1969-70 Jaroslav Jiřík. Ale v drese St. Louis nazbieral len tri štarty a zvyšok sezóny strávil v Central Hockey League, kde pôsobil v Kansas City Blues.
Jeden z najslávnejších trénerov v zámorských dejinách mal však na konci 60. rokov zálusk aj na Jana 'Gustu' Havla zo Sparty Praha.
"Blues o mňa mali veľký záujem a naozaj som o tom vážne uvažoval. Bowman vtedy prišiel do Prahy, kde ma testoval. Meral mi nohy, svaly... Vtedy som netušil, že to bude najlepší kouč všetkých čias," opisoval pre NHL.com/sk Havel, ktorého zástupcovia Blues chceli zlanáriť k emigrácii na svetovom šampionáte 1969 v Štokholme.
"Ponúkali mi plat 200-tisíc dolárov, priniesli aj náhradný pas. Že za mnou manželku a deti dostanú cez Červený kríž. Bolo nás niekoľko, ktorých chceli, ale ja som im zmluvu nepodpísal, pretože tu bola rodina, mama a otec. Potom som to skúšal ešte oficiálnou cestou, ale tá žiadosť skončila v zásuvke u súdruha Himla. Ale keby sme vtedy utiekli, všetci by sme mali šancu presadiť sa v NHL," tvrdil známy český strelec.
[Kompletné pokrytie série Bostonu so St. Louis]
Práve góly Blues pred 49 rokmi vo finále proti Bruins veľmi chýbali. Na domácom ľade v prvých dvoch zápasoch nemali žiadnu šancu - 1:6, 2:6. Aj tretí duel v Bostone mal pomerne jednoznačný priebeh a skončil sa výsledkom 4:1 pre domácich. Až v tom štvrtom hostia kládli tvrdý odpor.
V 19. sekunde tretej tretiny ich Keenan poslal do vedenia 3:2, lenže v 54. minúte Johnny Bucyk svojím šiestym gólom vyrovnal a pripravil tak pôdu pre jeden z najikonickejších momentov v celej histórii NHL.
Z predĺženia bolo odohraných len niekoľko desiatok sekúnd, keď sa Orr rozhodol, že by mal k štyrom asistenciám v priebehu série pridať aj gól.
Keď prihral Derekovi Sandersonovi k zadnému mantinelu a vyrazil pred bránkovisko, vypukla v čase 60:40 v Boston Garden radosť šampiónov. Výnimočnú chvíľu dokonale zachytila fotografia Raya Lussiera.
Prekonaný brankár Hall sa na nej márne snaží udržať rovnováhu, obranca Blues Noel Pickard už len zo zotrvačnosti dokončuje hákovanie, ktoré Orrove nohy vymrštilo do vzduchu. A bostonský hrdina si v tom okamihu práve uvedomuje, že vstupuje do histórie.
Aj po polstoročí od slávneho finále legendárny gól a jej autor stále výrazne ovplyvňujú hokejové prostredie v Bostone.
"Pre všetkých hráčov je samozrejme inšpirujúce, keď sa s vami porozpráva takáto osobnosť. Ale Orr sa s nami normálne stretáva aj počas sezóny, keď máme napríklad tímové stretnutia," hovorí center Bostonu David Krejčí.

orr

Fanúšikovia Bruins sa od roku 2010 môžu pred TD Garden fotiť pri soche, ktorá zvečnila Orrov nezabudnuteľný let z finále 1970. Ten má v tamojšej komunite takmer posvätnú hodnotu.
Stále čiperný Orr má 71 rokov, Phil Esposito už oslávil 77 a Bucyk 84, Bowman ešte o rok viac a gólman Hall dokonca 87.
Veľká časť ich vtedajších spoluhráčov sa však finálovej reprízy z roku 1970 nedočkala. Ale aj ich odkaz sa bude pripomínať v tohtoročných zápasoch Bruins proti St. Louis.