Majster svojho remesla. Babcock oslavuje výhru číslo 700

Dámy a páni, máme tu ďalšie potvrdenie výnimočnosti starého trénerského harcovníka. Keď Mike Babcock v noci na piatok priviedol Toronto Maple Leafs k výhre 2:1 po predĺžení nad Vegas Golden Knights, bolo to jeho 700. víťazstvo v NHL.

Pred ním niečo také dokázalo len sedem ďalších trénerov.
"Je ako pilot formuly. Pozná len jednu rýchlosť, stále drží plyn na podlahe. A od ostatných čaká to isté," opísal jubilantove silné stránky Jimmy Devellano, bývalý manažér Detroit Red Wings.
Vôbec to nie je prehnané vyjadrenie. Babcock v roku 2008 práve s Red Wings vyhral Stanley Cup, Kanade pomohol získať dve zlaté medaily z olympiády a titul na Svetovom pohári. Patrí medzi najuznávanejšie trénerské osobnosti na svete.

Nie každému však tvrdé metódy päťdesiatšesťročného Babcocka vyhovujú, vlastne má až nečakane veľa nepriateľov. Niektorí hráči aj kolegovia z iných striedačiek si sem-tam len povzdychnú, že je nezmyselne preceňovaný. Že mu chýba odbornosť a že pripomína prázdnu bublinu pred prasknutím.
"Ale na takejto kritike mu vôbec nezáleží," myslí si Devellano. "Jeho zaujíma len jedno. Výsledky."
A tie má, aj podľa posledného prekonaného míľnika. V historickej štatistike sú pred ním len Scotty Bowman (1244 výhier), Joel Quenneville (897), Ken Hitchcock (849), Barry Trotz (821), Al Arbour (781), Lindy Ruff (736) a Paul Maurice (703).
Táto tabuľka je trochu zavádzajúca, pretože niektorí tréneri na spomínané čísla potrebovali oveľa viac času ako rodák z Manitouwadge v Ontáriu. Ak by sme zohľadňovali, koľko zápasov ktorému šéfovi striedačky stačilo na dosiahnutie čísla 700, potom by bol Babcock (s 1295 zápasmi) tretí hneď za Bowmanom (1192) a Quennevilleom (1281).
Duel proti Vegas preňho znamenal zaujímavý míľnik aj v počte odtrénovaných zápasov. Aj v historickej tabuľke sa totiž posunul o jednu priečku vyššie, momentálne je už dvanásty pred Jacquesom Martinom.
"Nesmierne si ho vážim," povedal legendárny obranca Nicklas Lidström. "Pozrite sa mu do očí. Sú stále otvorené - a tým myslím naozaj doširoka otvorené. Keď vedie mužstvo, musí ovládať všetky detaily okolo, tie väčšie aj úplne maličké. Je to absolútne čestný človek, vždy je radosť sa s ním porozprávať."
Isté je, že máloktorí Babcockovi kritici by vydržali jeho zbesilé tempo. Na štadión pravidelne prichádza už o pol siedmej ráno, pred každým tréningom sa dôsledne pripravuje a na monitore počítača dlho študuje herné drobnosti. Všetko robí naplno a drina je preňho samozrejmosť. Má to po otcovi, ktorý dlhé roky pracoval v bani.
"Pamätám si jednu jeho radu," priznal sa Babcock. "Povedal mi: Všetko závisí od toho, aby tvoji muži vedeli, ako tvrdo makáš."
Navzdory povesti kruťasa si údajne nechá poradiť a dokáže počúvať iných. Veľa sa učil od najväčšieho majstra Bowmana, ale k skúsenostiam starého lišiaka pridával aj vlastné poznatky. Pred svojím pôsobením v Detroite priviedol do finále Stanley Cupu aj Anaheim Mighty Ducks, ktorí v roku 2003 až tesne pred vrcholom podľahli New Jersey Devils.
O podobný úspech sa teraz pokúša aj v Toronte. Začiatky angažmánu boli pre najlepšie plateného kouča v dejinách NHL dosť krušné, v prvej sezóne Maple Leafs skončili úplne poslední. Postupne sa však predsa len zlepšuje - tím trikrát po sebe postúpil do play off, aktuálne je druhý v Atlantickej divízii a ťahá sériu troch výhier v rade.
"Náš tím má na veľký úspech," tvrdil.

S tým je ťažké nesúhlasiť. V minulosti mal pod palcom napríklad Pavla Datsyuka alebo Henrika Zetterberga, teraz má na povel Austona Matthewsa, Johna Tavaresa či Mitcha Marnera. Množstvo veľkých mien. Toronto naposledy vyhralo Stanley Cup v roku 1967 a pri pohľade na taký silný káder mnohým napadne otázka, či nenastal čas to konečne zopakovať.
"Zatiaľ sme svoje veľké očakávania nenaplnili," priznal po tohtoročnom vyradení od Boston Bruins generálny manažér Kyle Dubas. "S Mikom sa o tom každý deň rozprávame, často aj dlhšie, ako by sme chceli. Ako tím sa musíme postupne vo všetkom zlepšovať. Nie je dôvod si myslieť, že by to práve Babcock nemal zvládnuť. Absolútne mu dôverujem."
V tých vetách je skrytá celá náročnosť úlohy trénera. Môžete byť úspešný, môžete lámať rekordy, ale žiadna víťazná séria netrvá večne, vždy prídu nejaké pády a pochybnosti. Tak je to aj v prípade Babcocka, aj keď je to v podstate nemysliteľné, že by práve on niekedy v budúcnosti nemal byť vybraný do Siene slávy NHL.
S veľkou pravdepodobnosťou rovnako ako Quenneville či Trotz. Ako jeho zdatní kolegovia z víťaznej tabuľky.