Život v polobubline: Filmy, knihy a veľa spánku

Ak už toho cestovania nie je príliš veľa, tak v bežnej sezóne sa hráči na tripy s tímom nezriedka aj tešia. Pozrú sa do iného mesta, často aj do iného podnebného pásma, počas voľných dní na Floride vyrazia napríklad na ryby a v New Yorku zase do slávnych reštaurácií či na nákupy.

Vypadnú z domácej rutiny, poklábosia si s kamarátmi z mužstva, utužia partiu...
Lenže v tomto ročníku je všetko inak. Počas domácich zápasov si hokejisti aj v časoch pandémie užívajú akú-takú slobodu, ale na turné po mestách súperov sú viazaní stále prísnejším protokolom v rámci boja proti koronavírusu.
"Toto im naozaj nezávidím," hovorí Milan Hejduk, bývalý elitný útočník Colorado Avalanche, s ktorými počas kariéry nalietal desaťtisíce míľ.
"Keď som hral ja, tak sme na tripoch spoločne chodili na večere alebo do kina, často sme sa rozdelili na partie podľa toho, kto chcel ísť kam - jedna na sushi, ďalšia niekam na steak... Keď som bol napríklad v Dallase a mali sme tam voľno, tak sme sa išli pozrieť do múzea JFK. S trochou času sa dali robiť rôzne veci, ale hráči momentálne túto možnosť nemajú. Sú odkázaní len na hotely."
Protokol so smernicami ohľadne pandémie má 13 strán a opisuje správanie a prevenciu na štadiónoch, v hoteloch i na cestách. Zachádza až do takých detailov, že v lietadle napríklad odporúča nejsť v tom istom čase ako vedľa sediaci spoluhráč alebo tlačiť tlačidlá vo výťahu lakťom - tréner Washington Capitals Peter Laviolette trochu žartoval, že sa v tejto činnosti postupom času výrazne zlepšil.

To sú však drobnosti, s ktorými sa dá vyrovnať. Nepríjemné je skôr to, že hráči majú v mestách súpera ostávať v hoteli celý čas, keď práve nehrajú, netrénujú alebo nie sú na ceste na štadión či z neho - aj v tom prípade navyše môžu používať len klubom organizovanú prepravu.
"V minulej sezóne sme na tripe chodili s chlapcami na večere. Bolo fajn, že človek mohol na chvíľu vypadnúť z hotela. Teraz sa to samozrejme nedá," hovorí Dominik Kubalik z Chicago Blackhakws, ktorý hrá NHL druhý rok, takže zažil, ako vyzerala pred pandémiou aj počas nej, vrátane uzavretej 'bubliny' v Edmontone počas tohtoročného play off.
"My sa snažíme všetko dodržiavať, pretože vieme, že covid tu lieta, veľa tímov je momentálne v karanténe a tie prípady tu sú. Takže sa ten risk všetci snažia čo najviac eliminovať a dodržiavať pravidlá, ktoré sa tu nastavili," dodal český útočník.
"Vôbec to nie je jednoduché. V tej bubline (v play off 2020) na to boli aspoň pripravení a mali nejaké aktivity aj vonku. Ale my sme boli zavretí v hoteli, nikam sme nemohli ísť, jedlo sme si objednávali na hotel, vyzdvihli sme si ho na recepcii a potom sme ho jedli plastovým príborom," hovorí Tomas Hertl zo San Jose Sharks, ktorí majú za sebou rekordný trip trvajúci 12 zápasov a viac ako mesiac na cestách.
Sharks si vinou prísnejších regulácií v ich okrese Santa Clara zahrali od začiatku sezóny prvýkrát zahrali doma až tento víkend, prípravný kemp absolvovali v Arizone a potom cestovali po destináciách Honda Západnej divízie. Ich novým domovom sa stali hotely a spolu s prípravou to platilo takmer 50 dní.
"Keď bol deň voľna, tak človek išiel ráno na test a potom nemohol skoro nič robiť, len si prečítal knižku, pozeral filmy a hovoril si, že sa to asi len tak ľahko neskončí. Takto to išlo jeden deň za druhým a nemali sme vidinu, že sa môžeme vrátiť domov. Už to bolo dosť náročné a keď sme sa dozvedeli, že sa konečne vrátime, tak sa všetci tešili, pretože to už nebolo úplne najkratšie," hovorí Hertl.

Časť protokolu venujúca sa fungovaniu tímu v hoteli má takmer päť strán a pokrýva všetky možné situácie od upratovania izby až po vynášanie kufrov a stravovanie.
Tímy majú väčšinou používať len jeden výťah, ale aj tak sa odporúča radšej chodiť po schodoch, teda ak nebývate napríklad na 29. poschodí. Takmer všetko, čoho sa majú hráči dotknúť, sa priebežne dezinfikuje - od hotelových kariet a televíznych diaľkových ovládačov na izbách až po všetku batožinu.
"Hráči musia ostávať v hoteli, takže nemajú veľa možností zabaviť sa. Dovezú im jedlo, môžu hrať rôzne hry, sledovať filmy alebo si čítať knižky. Ale nemôžu vychádzať, aby sa nikde nenakazili. Keď ste na nejakom dlhšom tripe, tak to musí byť ťažké," myslí si Hejduk.
"Samozrejme, že to nie je veľmi príjemné, pretože sa toho nedá robiť veľa," súhlasí Kubalík. "Ja osobne nie som chalan, ktorý by hral PlayStation a tieto hry. Často sedíme dole, kde trávime veľa času pri jedle a človek sa tam aspoň porozpráva. Ale je to aj veľa oddychu, pretože zápasov je veľa. Človek sa na tripoch veľa naspí, keď už nemá čo robiť," opisuje krídlo Blackhawks.

"Keď sme na tripe, tak sa aj tak najviac vidíme na štadióne, takže sa s ostatnými snažíme užiť si to. V hoteli toho spoločného času veľa nie je, tam je väčšinou každý vo svojej izbe," hovorí center Logan Couture zo San Jose.
V tomto smere majú výhodu tímu, ktoré boli v 'huboch' v Toronte a v Edmontone počas play off až do posledných kôl - tie sú na život v uzavretej bubline už zvyknuté. "Minulý rok chlapci priniesli veľké obete, aby dosiahli úspech. Všetci to urobili pre dobro celku, čo malo pre nás ako pre partiu pozitívny efekt," tvrdí Jim Nill, generálny manažér posledných finalistov Stanley Cupu Dallas Stars.
Dnes sú síce na tripoch pre hokejistov možno ešte prísnejšie podmienky ako počas posledného play off, ale stále je výhodou, že polovicu zápasov odohrajú doma. Keď môžete bývať s rodinou, s partnerkou alebo napríklad so svojím psom, tak je to predsa len niečo iné, ako keď ste neustále len medzi spoluhráčmi.
"Doma v Chicagu je to v pohode," hovorí Kubalík. "Človek síce nemôže ísť do reštaurácií a tak, ale sme doma, máme s priateľkou psa, často chodíme na prechádzky... Tento systém je určite lepší ako ten v lete v bubline."