Crosby_Lemieux

NHL.com/sk vám aj v sezóne 2018-19 každý pondelok prináša pohľad na horúce trendy a dianie v National Hockey League. Od sérií výhier či prehier cez veľké výkony jednotlivcov až po novinky okolo ligy, s Pulzom NHL budete vždy v rovnakom rytme ako najlepšia hokejová súťaž sveta. V tomto diele sa zamýšľame nad dôležitosťou kontinuity v súčasnej podobe ligy.

Od roku 1917 je NHL nepretržitý tok gólov, bodov a veľkých príbehov. Ako však dokázali predchádzajúce týždne, vedomie kontinuity je motorom aj pre súčasných hráčov. Bez možnosti prekonávať rekordy a nadväzovať na veľké mená histórie by liga ani zďaleka nebola taká podmaňujúca.
Pred pár dňami sa Alex Ovechkin stal najproduktívnejším Rusom v NHL, keď preskočil celkový výkon svojho bývalého spoluhráča z Washington Capitals Sergeia Fedorova, bývalého esa Detroit Red Wings a prvého Európana, ktorý získal Hart Trophy (v roku 1994).
Odvtedy európski hráči získali najprestížnejšie ocenenie za výkony v základnej časti až deväťkrát. Z toho dvakrát Dominik Hašek, raz Jaromír Jágr a trikrát Ovechkin... Jeho stopa v zámorských hokejových dejinách je taká výrazná aj vďaka Fedorovovi.
Keď na začiatku 90. rokov pristal za oceánom kontingent hráčov, ktorí boli v Severnej Amerike dlhé roky považovaní za vyslancov 'Ríše zla', detské sny o pôsobení v NHL zrazu pôsobili reálnejšie.

Ovechkin predbehol Fedorova pri góle Oshieho

Boli to práve hráči ako Fedorov, kto Ovechkinovi, Evgenimu Malkinovi, ale aj Nikitovi Kucherovovi vyšliapali cestičku. Rusi v NHL už dávno nie sú atrakciou ani terčom pre tých, ktorým rétorika 80. rokov uviazla pod kožou.
"Mojím cieľom bolo dať tu za morom pár gólov. Príklady vždy priťahujú a zahrať si s niekým, ako je Sergei, bolo veľmi inšpiratívne," netajil Ovechkin, ktorý s Fedorovom pôsobil vo Washingtone v rokoch 2008-09 a nazval ho dokonca svojím hokejovým otcom.
Pre každý národ, ktorý patrí do rodiny NHL, je kontinuita absolútnou nevyhnutnosťou. Celá generácia českých hokejistov pripomína fascináciu Jágrom, ktorý s neodmysliteľnými dlhými čiernymi vlasmi v 90. rokoch svišťal medzi pittsburskými mantinelmi. Aj keď legendárny hráč s číslom 68 tieto lichôtky nepočúva rád.
"Ja tým nijako nežijem, že by som sa pozeral za seba... Že niečo bolo, to momentálne vôbec nikoho nezaujíma. Možno si pre seba spomeniem, že som napríklad niekomu urobil radosť alebo že človek išiel správnou cestou pri tom, čo robil," tvrdí Jágr, ktorého aura napriek tomu ovplyvnila desiatky hráčov, ktorí sa zo stredoeurópskeho prostredia uchytili v NHL.
Viac o téme: [Dvetisíc výhier. Ale Flyers teraz riešia play off]
Asi netreba pripomínať, že medzi nich patrí napríklad aj Jakub Voráček z Kladna, ktorý zažil vo Philadelphia Flyers Jágrovu comebackovú sezónu 2011-12. Aj keď výkony najproduktívnejšieho Európana v dejinách NHL sú pre jeho krajanov vzdialené priam svetelné roky, stále sa dajú prekonať aj iné méty.
"Keď som urobil 600. bod v lige, tak som vedel, akí hráči boli okolo mňa, pretože som sledoval štatistiku. Ale aby som sa na to vyslovene pozeral a hovoril som si: Toho musím predbehnúť, to zase nie," usmieva sa Voráček. "Kým ste mi nepovedali, že som preskočil Tomáša Plekanca, tak som to nevedel..."
Pre slovenských hokejistov boli kľúčové priekopnícke úlohy Stana Mikitu a neskôr aj Petra Šťastného, ktorý po páde komunizmu cítil zodpovednosť za stav hokeja vo svojej vlasti a pomáhal mu dostať sa na pozície, ktoré si v medzinárodnom meradle zaslúžil.
Švédi sa zase neprestanú klaňať odvážnemu Borje Salmingovi, ktorý do NHL naskočil v čase, keď bola asi najnásilnejšia v histórii. Legenda Toronto Maple Leafs však v 70. rokoch predviedla svoj talent a ešte sa o seba na ľade dokázala postarať aj v ostatných smeroch.
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Salmingov masívny vplyv na popularitu v NHL vo Švédsku potvrdzovali jeho nasledovníci na čele s Nicklasom Lidstromom, držiteľom siedmich Norris Trophy. Tú po ňom získali ešte Erik Karlsson a Victor Hedman. Tí zase ako svoj športový a životný vzor uctievali Lidstroma... Aj preto švédska škola dodnes produkuje tak veľa skvelých bekov a jej národný tím by mohol postaviť možno najlepšiu obranu na svete.
Rivali z Fínska sa pre zmenu klaňajú pred Jarim Kurrim, ktorého meno je spojené s najslávnejším obdobím Edmonton Oilers. Na kanonádu fínskeho spoluhráča Waynea Gretzkyho neskôr nadviazal ďalší veľký severan Teemu Selanne.
Kontinuita je v slovníku definovaná ako nepretržité plynutie či vedomie súvislosti. Moderná NHL by bez pričinenia predchádzajúcich generácií nemala také pevné základy.
Vo filme Gangy New Yorku s Leonardom DiCapriom a Danielom Day-Lewisom režisér Martin Scorsese pripomína drsné časy, v ktorých sa tvorila súčasná podoba Ameriky. A aj hokejové kluby za svoju momentálnu kondíciu vďačia ľuďom, ktorí pre nich v uplynulých desaťročiach obetovali pot, krv a slzy.

Keď Sidney Crosby v počte zápasov prekonal súčasného majiteľa Pittsburgh Penguins Maria Lemieuxa, bola to udalosť pre celú NHL. Klubovú mytológiu však uctieva aj ostatných tridsať tímov ligy, aj keď v prípade Vegas Golden Knights sa zatiaľ len rodí.
Kde by boli Buffalo Sabres bez odkazu Gilberta Perreaulta? St. Louis Blues bez príspevku Bernieho Federka? Alebo Colorado Avalanche bez Milana Hejduka, jediného hráča, ktorý v klube sídliacom v Denveri odohral viac ako 1000 zápasov?
"Nikdy som sa tými štatistikami až tak nezaoberal. Mal som dobrú kariéru, 14 rokov v NHL, viac ako tisíc zápasov. Myslím si, že väčšina hráčov hrá hlavne preto, že sa snažia byť predovšetkým užitoční pre svoje mužstvo," uviedol Hejduk.
Ale kontinuita ide v NHL ruka v ruke s tradíciou. Veľké skutky minulosti sa pripomínajú, aby v budúcnosti mohli byť prekonané. Aj keď nasledovníci dnešných hviezd sú možno ešte stále deti.