1984: Kanadu prebral príhovor Petra Šťastného

O necelé dva mesiace sa v Toronte začne netrpezlivo očakávaný súboj najlepších hokejistov planéty. Po dvanástich rokoch sa špičkové tímy sveta stretnú na World Cup of Hockey, ktorý rozvíja tradíciu presláveného Canada Cupu. NHL.com vám každý týždeň do začiatku Svetového pohára pripomenie jeden ročník slávnych turnajov, ktoré písali dejiny.

Tretí diel sa venuje roku 1984, v ktorom sa Kanada vedená Wayneom Gretzkym vrátila na hokejový trón.

V roku 1979 prehrali hviezdy NHL v rozhodujúcom zápase Challenge Cupu so Sovietskym zväzom 0:6. O dva roky neskôr sa situácia opakuje vo finále Canada Cupu, v ktorom domáci odišli z ľadu s ďalšou drvivou porážkou 1:8.

O tri roky neskôr bolo jediným cieľom kanadského tímu zabrániť tretiemu debaklu v rade a vrátiť fanúšikom z kolísky hokeja hrdosť.

Podarilo sa. Aj keď cesta k úspechu bola veľmi tŕnistá.

Termín tretieho ročníka turnaja sa trafil do obdobia, v ktorom NHL vládlo súperenie medzi New York Islanders a Edmonton Oilers. Podľa toho vyzerala aj nominácia. Na jednej strane kabíny Mike Bossy, Bob Bourne a John Tonelli z Islanders, na druhej Wayne Gretzky, Mark Messier, alebo Paul Coffey z Oilers. Napätie medzi veľkými rivalmi sa ukázalo byť príčinou počiatočných kanadských problémov. Pri ich riešení nakoniec usporiadateľskej krajine pomohol aj hráč, ktorý pri premiére Canada Cupu v roku 1976 reprezentoval Československo - Peter Šťastný.

Do Kanady emigroval spoločne s bratom Antonom v roku 1980, obaja boli po štyroch sezónach úspešného pôsobenia v Quebec Nordiques v širšom kanadskom výbere na Canada Cup, ale do konečnej nominácie mužstva, ktoré z lavičky viedol Glen Sather, sa dostal len Peter.

Domáci vstúpili do turnaja výhrou nad Nemcami, ktorí nahradili medzi účastníkmi Fínsko, lenže potom v poslednej tretine stratili dvojgólové vedenie s USA a o tri dni neskôr podľahli Švédsku 2:4.

Neúspech v súboji s Československom by bol pre Kanadu katastrofou. A to bola práve chvíľa, ktorá patrila Šťastnému.

"Od samotného rána som pociťoval nervozitu," spomínala slovenská legenda vo svojej knihe Hokej na dvoch kontinentoch. "Situácia si žiadala urobiť niečo netradičné."

Šťastný vycítil, že kanadskí spoluhráči od neho čakajú rázne slovo. A tak sa postavil a spustil.

"Opísal som, čo by na československé mužstvo mohlo platiť. Poznal som najlepšie našu mentalitu, veď mi dlho kolovala v krvi. Hovoril som o tom, že čím skôr ich zlomíme, tým lepšie. Že treba hrať tvrdo a zakončovať každý atak na mantinel."

Kanada v ten večer hrala v Calgary presne podľa Šťastného rád. Už v druhej minúte trafil Brent Sutter, na 2:0 zvýšil Bossy, ďalší zásah pridal Rick Middleton a tretinu uzavrel Messier. Diváci sa nadšene bavili, hľadiskom obiehali mexické vlny, niektorí fanúšikovia sa vybavili transparentmi s parafrázami vtedy populárneho filmového hitu Ghostbusters - Krotitelia duchov. Ich 'Czechbusters' nakoniec porazili súpera 7:2.

O poslednú trefu sa postaral ukážkovým blafákom proti brankárovi Jaromírovi Šindelovi práve Štastný. Siedmy gól v sieti hostí mal pre českých a slovenských priaznivcov, ktorí zápas sledovali v nočnom televíznom prenose, dosť zvláštnu príchuť.

Komentátori totiž Štastného na pokyn z vyšších miest úplne ignorovali, čo sa pri jeho góle prejavilo zarytým mlčaním. Tým sa nakoniec komunistický režim snažil vymazať z pamäti ľudí všetkých emigrantov, či to bol filmový režisér Miloš Forman, alebo tenistka Martina Navrátilová. Po góle slovenského velikána v kanadských službách to bola snaha smutná i komická zároveň.

Československé mužstvo pred 22 rokmi nezohralo ani zďaleka takú dôstojnú úlohu ako v ročníkoch 1976 a 1981. Tréner Luděk Bukač priviedol značne omladený a neskúsený tím, v ktorom nastúpili aj devätnásťroční Dominik Hašek a Petr Klíma alebo o dva roky starší Vladimír Růžička.

"Nádeje, ktoré sme do nášho mužstva vkladali, prišli navnivoč," písal z Kanady korešpondent Československého sportu Pavel Novotný. Bukačov tím získal jediný bod za úvodnú remízu s Nemcami 4:4, keď prehrával už 0:3. Potom išiel od porážky k porážke a turnaj zakončil s celkovým skóre 10:21.

"Verili sme v semifinále," sklamane hodnotil kouč výkony na štarte sezóny, ktorá preňho ale skončila ziskom titulu majstrov sveta v Prahe 1985. V Kanade ale hrali prvé husle iní.

Na vysnívané finále Kanady a ZSSR však nedošlo. Domáci si výhrou nad Československom zaistili postup medzi najlepšiu štvoricu. Kvôli porážke 3:6 so Sovietmi v základnej skupine, si ale s tým istým súperom zahrali už v semifinále. To už bola úplne iná káva.

13. septembra 1984 sa v Calgary hral zápas označovaný ako jeden z najlepších v histórii. Počas necelých dvoch minút poslednej tretiny v ňom otáčali hostia na 2:1, ale Doug Wilson šesť minút pred koncom vyrovnal a predlžovalo sa.

"Hráči oboch mužstiev zahadzovali vyložené šance, brankári predvádzali akrobatické cvičenia a divákov obchádzal infarkt," vybavoval si Šťastný.

Do hlavných úloh sa nakoniec obsadili Coffey s Bossym, ktorí v kanadskom tíme zakopali vojnovú sekeru z finálových bitiek o Stanley Cup medzi Islanders a Oilers z rokov 1983 a 1984.

Edmontonský obranca Coffey skvelo vystihol prihrávku pri sovietskom prečíslení a o pár chvíľ neskôr vyslal na opačnej strane ranu, ktorú za gólmana Vladimira Myshkina v čase 72:29 šikovne tečoval newyorský strelec Bossy. Do klbka oslavujúcich kanadských hráčov sa potom vo víťaznej extáze vrhol aj promotér Canada Cupu Alan Eagleson.

V tieni semifinále už trochu zostali oba finálové zápasy, v ktorých psychicky posilnení domáci porazili Švédov 5:2 a 6:5.

"Som na náš tím pyšný," netajil sa síce tréner porazených Leif Boork, ale ešte viac sa hrdil Sather a jeho víťazná partia. Kanada zo seba zhodila závažie debakla z roku 1981, zase sa usadila na hokejovom tróne a tešila sa na obhajobu v roku 1987.