Skip to main content

30 ROKOV OD JÁGROVHO PRVÉHO HETRIKU V NHL

Tridsať rokov? Tak to teda letí... Z toho zápasu si už veľa nepamätám. Ale pustil som si to na YouTube a spomenul som si, že Coff mi tam dvakrát prihral na gól. A pamätám si ten tretí, keď ma vyslal do samostatného úniku. 
V tom období som sa už v Pittsburghu začal cítiť trochu pohodlnejšie. V decembrovom trejde s Calgary prišiel Jirka Hrdina a pomohol mi aklimatizovať sa a zapadnúť do partie. Cítil som sa lepšie a postupne som sa začal rozprávať a s ďalšími chlapcami. 
Môj prvý hetrik bol určite ľahší, ako keby som ho musel dať teraz. V súčasnom hokeji je oveľa ťažšie skórovať. Všetci chlapci výborne korčuľujú. Všetci sú veľkí a silní. Vtedy to tak nebolo..."
- Jaromír Jágr, legendárny útočník a majiteľ 15 hetrikov v NHL

Spomienky Jaromíra Jágra, Paula Coffeyho, Larryho Murphyho, Phila Bourquea, Bobba Erreyho, Jiřího Hrdinu a Norma Fostera

Spísal Michael Langr

Pred 30 rokmi ešte existoval spoločný Československý štát. V Iraku sa začala vojna v Zálive za oslobodenie Kuvajtu. Grungeová kapela Nirvana vydala Nevermind, jeden z najzásadnejších albumov v dejinách rockovej hudby. V Nemecku bola ukončená výroba Trabantu. Ukrajina vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Vznikla Vyšehradská trojka (dnes štvorka)...

A Jaromír Jágr dal svoj prvý hetrik v NHL. 

V sobotu 2. februára 1991 český mladík s číslom 68 nastrieľal tri góly do siete Boston Bruins a pomohol tak svojmu tímu Pittsburgh Penguins k výhre 6:2. Odskákal si to bostonský brankár Norm Foster, ktorý chytal svoj úplne prvý zápas v NHL. 

Boston ho pritom draftoval už v roku 1983, ale debutu v NHL sa dočkal až vo februári 1991. Práve v zápase proti Penguins, v ktorom mu Jaromír Jágr nastrieľal tri góly. Presne pred 30 rokmi.

"Reggie Lemelin mal problémy s chrbtom, Andy Moog mal zase zranené koleno a nebolo jasné, či bude môcť chytať. Takže ma vo štvrtok ráno povolali z farmy, v piatok som odišiel do Bostonu a odtiaľ som odletel do Pittsburghu. Andy Moog bol stále neistý, takže sa nevedelo, kto bude chytať. A 15 minút pred zápasom mi tréner Mike Milbury povedal: Ideš na to!" porozprával Foster pre NHL.com/cs.

"Vlastne mi pomohlo, že som sa to dozvedel takto tesne pred zápasom. Ani som nemal čas byť nervózny."

Pri spomínaní na prvý veľký počin v kariére českej legendy sme oslovili vtedajších pamätníkov, ktorí boli pri tom. Foster sa snažil Jágra zastaviť, na druhej strane mu okrem iných pomáhali obrancovia Paul Coffey a Larry Murphy či útočníci Phil Bourque, Bob Errey a Jiří Hrdina.

Tí všetci sa zúčastnili veľkej spomienkovej debaty NHL.com/sk.

Foster: "Mám kamaráta, ktorý dal v lete (1991) vyrobiť tri fľaše vína ako memento, na etikete bolo napísané 'Gratulácia Normovi Fosterovi k prvému zápasu v NHL, 2. februára 1991'. A ja ich mám stále doma v kredenci. Skôr ako na pitie sú tam na pamiatku. A vždy, keď tú skrinku otvorím, tak si na to spomeniem. Tridsať rokov... Čas naozaj letí."

Bourque: "Tridsať rokov, neskutočné..."

Errey: "Tak to teda áno. Starneme, ale stále máme čo do činenia s hokejom. A to je fajn."

Bourque: "Život beží veľmi rýchlo a človek si ani neuvedomí, koľko sa toho za ten čas stalo. Keď sa zastavíte a zamyslíte sa, čo všetko sa medzitým vo vašom živote stalo, 30 rokov... Vtedy som mal 28. Pre niekoho ako ja sa odvtedy veľa zmenilo. Prešiel som si manželstvom, mám deti, v mojej kariére aj v živote sa stalo toľko vecí. A on vtedy prišiel do NHL ako osemnásťročný chlapec... Keď som počul, že je to už 30 rokov, tak som sa zastavil a zamyslel som sa, že to hádam ani nie je možné, že je to už tak dlho, odkedy sme spolu hrali v NHL."

Foster: "Keď na to spomínam, nepripadá mi, že by to bolo až tak dávno. Ale potom si uvedomím, hala Igloo už neexistuje, že už (v Pittsburghu) majú dávno nový štadión. Nemôžeme žiť zo spomienok. Žijem tu a teraz a stále sa treba posúvať dopredu."

Hrdina: "Ja som vďaka pozícii skauta Dallas Stars vlastne v dennodennom kontakte s NHL a občas v nejakom zápase Pittsburghu prebleskne, že som bol okrem (Sidneyho) Crosbyho a ďalších troch hráčov jediný, kto dal dva góly v siedmom zápase play off - bolo to proti New Jersey a jeden bol víťazný. Takže občas takto niečo vybehne. Ale už nehrozí, že by som sedel doma a premýšľal o 30 rokov starých veciach."

Coffey: "Ja hovorím, že štatistiky sú dobré, len ak ste mali veľa bodov. A spomínať je dobré len vtedy, ak by to boli pekné spomienky. Práve toto (30 rokov od Jágrovho prvého hetriku v NHL) je však veľmi dobrá spomienka."

Hartley

FOSTER: VLASTNE SOM MU POMOHOL PRERAZIŤ

Aby som povedal pravdu, tak som si po samotnom zápase ani neuvedomil, že mi dal hetrik. Ale počas nasledujúceho leta mi zavolal kamarát a hovorí mi: Vieš, že si bol ako odpoveď vo vedomostnej súťaži? Komu dal Jaromír Jágr svoj prvý hetrik v NHL? Od tej chvíle som s tým musel žiť...
Ale ja to beriem tak, že pohár je poloplný, nie poloprázdny. Vždy hľadám pozitíva. Hovorím si, že som v NHL nemal dlhú kariéru, ale aspoň som niečím známy. Každý predsa pozná Jaromíra Jágra. A on mi dal v mojom prvom zápase tri góly. 
Vďaka tomu som sa s ním vlastne cítil trochu prepojený. Pozoroval som, ako sa stal hviezdou, ale hlavne ako dlho potom ešte hral. Tú dlhovekosť a obrovský talent. A ja som mu vlastne pomohol preraziť.
- Norm Foster, brankár Boston Bruins

 

Hartley

Góly, ktorých súčet viedol k prvému hetriku, mali pre Jágra v NHL čísla 14, 15 a 16. Dva dal v presilovkách: tým prvým v 10. minúte zápasu otvoril skóre, druhým po siedmich minútach druhej tretiny zvýšil na 3:0. A ten posledný dal už na 6:2 po samostatnom úniku osem minút pred koncom tretej časti.

Foster: "Ja si to pamätám. Prvé dva boli z presiloviek. A ten hetrik dokončil v brejku. Spomínam si, že mi naznačil strelu, čím vás útočník zmrazí na mieste, potom ma rozhýbal a bekhendom mi to šupol nahor. S profi hokejom som skončil v roku 1995, ale zaujímavé je, že keď si teraz idem zahrať ako obranca a dostanem sa sám pred brankára, tak robím presne toto. Povedal som si: Jágr dal toľko gólov, že na tom asi niečo bude. Takže to budem skúšať robiť ako on. Naznačiť strelu, hodiť si puk do bekhendu a poslať ho pod brvno."

Hrdina: "Nedávno som si ten hetrik pozrel na Youtube a zistil som, že som bol pri všetkých troch Jardových góloch. Že sme hrali s Philom Bourquem v jednej lajne. Prvý bol v presilovke s Mariom, prihrával som (Larrymu Murphymu) na modrú čiaru, on strieľal a tam bol nejaký teč od Džegra. Keď som si to pustil, tak som si na to matne spomenul."

Coffey: "Ja si pamätám, že som Jaromírovi na tie dva góly prihral. Takto sa predsa človek stane produktívnym hráčom s množstvom bodov, nie? Keď prihráte puk tým najlepším. S ním sa so 66 (Mariom Lemieuxom) sa hralo úžasne."

Foster: "Pre mňa bolo pozitívne, že sme s nimi hneď na druhý deň hrali znova. V nedeľu popoludní v (Boston) Garden - a tam sme vyhrali (6:3). Takže som si proti Pittsburghu pripísal svoju prvú prehru, ale aj svoju prvú výhru. No a oni nakoniec získali Stanley Cup. Takže to bol celkom dobrý tím na moje rozohriatie v lige, nie?"

Hartley

Errey: "Ja si to až tak podrobne nepamätám, ale tiež som to nedávno videl na Youtube, keď som si pozeral tie Jágrove góly. A zase som si pripomenul, aký bol vtedy mladý a aký bol z hokeja nadšený. Aj to, ako vyskočil do vzduchu po treťom góle. A tá jeho rýchlosť... Dnes si to už nikto veľmi neuvedomuje, ale on bol okrem toho aj nesmierne rýchly. Keď sa povie Jágr, tak si človek predstaví tú jeho silu, veľký zadok a to, ako si dokázal pokryť puk. Ale keď sa takto pozriem do spätného zrkadla, tak si predstavím aj to, aký bol rýchly a aké robil veľké kroky. O Mariovi (Lemieuxovi) sa často hovorí, aké robil dlhé kroky - že normálny hráč potreboval na jeden jeho krok na korčuliach urobiť dva, ale Jaromír to mal podobné. Ani to nevyzeralo, že by veľmi kmital nohami, ale napriek tomu korčuľoval rýchlo."

Hrdina: "Bolo to vidieť pri tom jeho treťom góle, keď mu Paul Coffey poslal nádhernú prihrávku do jazdy, on urobil tie svoje tri či štyri dlhé kroky a v tej sekunde bol preč od obrancu. Krásny blafák do bekhendu a krásny gól. Títo veľkí chlapci ako Mario alebo Džegr tú rýchlosť jednoducho majú. Mario nikdy nevyzeral, že je až taký rýchly. Ale tou fyziognómiou, vysokou postavou na ľade proti tým malým urputným hráčom, ktorí kmitajú nohami, na to síce nevyzerajú, ale tú rýchlosť majú. Mario ju mal tiež - keď si napríklad spomeniem na to, ako si poradil s tými obrancami vo finále Stanley Cupu (1991) proti Minnesote. Veľkí chlapci majú trochu problematický štart z miesta, prvý krok či dva. Keď však potom ten krok natiahnu, tak je to krásne ladné korčuľovanie."

Foster: "Keď si na ten zápas spomeniem, tak si predstavím hlavne tú ich presilovku, v ktorej dal Jágr dva góly. Veď tam mali Kevina Stevensa, Maria (Lemieuxa), Jágra, (Paula) Coffeyho a Larryho Murphyho. Bolo úžasné, ako dokázali kombinovať a zakončovať. Ja som sa na nikoho nesústredil samostatne, pretože keď sa začnete starať o tohto chlapca, tak vám šupne gól niekto iný. Jediné, na čom som si dával pozor, bola práve tá ich presilovka, počas ktorej sa Mario schovával za bránkou. On bol pravák, takže sa ma vždy snažili nalákať na ľavú stranu bránky. A kútikom oka som videl, že tam má hokejku a čaká na prihrávku. Keď ju dostal, stiahol si to tými dlhými rukami za bránku, odkiaľ sa snažil dostať puk na voľného hráča medzi kruhmi. On bol pravdepodobne najlepší hráč zo všetkých."

Hartley

Po Jágrovom treťom góle sa Phil Bourque zohol do bránky pre puk a priniesol ho Jágrovi na striedačku. Na pamiatku, ako sa to robieva.

Bourque: "Fakt? To si už ani nepamätám. Ja som totiž po hetrikoch zbieral puky mnohým hráčom. Vtedy sme mali naozaj dobrý tím, bolo tam veľa chlapcov, ktorí dávali tri góly v zápase. Veď sme mali v kádri asi osem členov Siene slávy, takže hetrikov bolo v tých dvoch rokoch 1991 a 1992 mnoho. To ich už človek nazbiera dosť. Asi sa ho spýtam, či ho ešte má a kam si ho vystavil. A beda mu, ak ho niekde zašantročil!"

Jágr prišiel do Pittsburghu na jeseň 1990 ako päťka draftu v tom istom roku a hneď sa usídlil v prvom tíme. Spoluhráčov prekvapili jeho dlhé vlasy, vysmiata tvár a najprv možno nevedeli, čo si majú o drzom mladíkovi odniekiaľ z Československa myslieť. Od začiatku však bolo jasné, že je to originál s obrovským potenciálom. 

Hartley
Jágr po tom, ako si ho Penguins vybrali v drafte 1990

Coffey: "V NHL už v tom čase nejakí Európania boli, ale kluby nemali taký precízny skauting ako dnes. Pamätám si, že keď Jaromír prišiel do prípravného kempu a trénoval s tou polovicou, v ktorej som bol aj ja, tak som Craigovi Patrickovi (vtedajšiemu generálnemu manažérovi Penguins) povedal: Ako si ho našiel? A on odpovedal, že ho sledoval už pred niekoľkými rokmi na majstrovstvách sveta (juniorov). A že prišiel na rad až piaty? Viem, že v drafte vtedy bolo veľa skvelých hráčov, ale on bol z nich najlepší. Takže sme mali šťastie a Craig si zaslúži pochvalu za to, že si ho vybral." 

Errey: "Mňa na ňom ako prvá vec zaujalo, že držal hokejku inak ako ostatní hráči. Ruky mal úplne dole, držal hokejku veľmi nízko, mal veľkú prilbu... Všetko, čo robil, bolo trochu iné. Skrátka to nebola norma. Ako držal hokejku, ako vyzeral na ľade, ako mu dlhé vlasy viali na chrbte..."

Murphy: "Ja si predstavím hlavne ten obrovský talent. A to, ako sa postupne adaptoval. Keď som prišiel do Pittsburghu, tak si ešte stále zvykal na život v Amerike, ale mal šťastie, že nás trénoval Bob Johnson. Ten bol preňho niečo ako druhý otec. Boli tam časy, keď bol Jaro vyvedený z miery, bolo toho naňho veľa. A Bob mal preňho obrovské pochopenie. Chápal jeho situáciu a mal s ním veľkú trpezlivosť. Podľa mňa to hralo veľkú úlohu v tom, ako sa Jaromír aklimatizoval. Ale bolo jasné, že s tým, čo dokáže na ľade, sa jasné, že s tím, čo dokáže na ľade, sa z neho stane veľký hokejista."

Coffey: "Ja si pamätám, že som bol z neho paf už len kvôli tomu jeho veľkému telu. Bol to naozaj veľký chalan. Zadok mal hádam (z Toronta) až po McKees Rocks (pri Pittsburghu). Aj takýto mladý už bol poriadne veľký a silný. A nezabudnem ani na ten jeho úsmev. Síce bol vtedy nesmelý, veľa toho nenarozprával, ale vždy vyzeral šťastný a vždy sa smial. To má dodnes a vďaka tomu stále vyzerá tak mlado."  

Hartley

K Jágrovej aklimatizácii v Pittsburghu okrem trénera Johnsona do veľkej miery prispel aj Hrdina, ktorý prišiel 14. decembra 1990 po trejde z Calgary Flames. Mal za sebou už viac ako dve sezóny v Kanade, v roku 1989 získal s Flames Stanley Cup. A osemnásťročný junák mal zrazu v kabíne krajana, s ktorým sa mohol porozprávať v rodnom jazyku a ktorý mu v Severnej Amerike pomohol cítiť sa trochu ako doma.

Coffey: "Áno. Na sto percent to veľmi pomohlo. Ja a ďalší chlapci v kabíne sme sa Jaromírovi snažili čo najviac pomáhať, ale nehovorili sme jeho jazykom. Ja som nikdy nehral v Európe, ale nedokážem s predstaviť, že by som tam bol jediný Kanaďan a nikto by tam nerozprával po anglicky. Keby zrazu prišiel chalan z Kanady alebo z Ameriky, tak by som bol samozrejme okamžite šťastný. Príchod (Hrdinu) bol skvelý ťah vedenia. Craiga (Patricka) a určite aj Boba (Johnsona), ktorý v tom hral veľkú úlohu."

Hrdina: "Ja si myslím, že asi 14 dní alebo tri týždne po mojom príchode sa Jardo dostal do pohody. Tím nehral veľmi dobre, ale potom sa na začiatku januára vrátil Mario, na tri dni si sadol na bicykel a hneď v prvých dvoch zápasoch urobil asi päť bodov. Do tímu sa navyše vrátila pohoda. To pomohlo všetkým, aj Džegrovi."

Coffey: "Jiří - volali sme ho George - bol veľmi pozitívne naladený chlapec. Hráči z Československa, ktorých som počas kariéry spoznal, boli väčšinou takí tvrdohlaví, pracovití hokejisti. Jiří bol iný. On si hokej skrátka užíval. Bol to dobrý center a keď bolo treba, tak aj krídlo. Jágrovi nesmierne pomohol. Je jasné, že keď prídete v 18 rokoch do cudziny, tak vám chýba domov. Bol to brilantný ťah. Ďalší dôkaz toho, že Bob Johnson bol brilantný človek. Skvelý tréner, komunikatívny chlap, ale toto bol z jeho strany úžasný nápad - priviesť (Hrdinu) po A ako šampióna, ktorý vyhral Stanley Cup, a po B ako pomoc pre Jaromíra."

Hrdina: "Ja som mu pomohol skôr mimo ľadu, že si mal s kým pokecať po česky, že sme mali takú českú srandu. Potom sa dostal do pohody a na tých výkonoch to bolo cítiť. Herne sa postupne zlepšoval."

Bourque: "Určite ste videli, že toto nie je hocijaký hráč. Úprimne poviem, že hráčov, ktorí boli draftovaní veľmi vysoko v prvom kole, ale potom v NHL nič veľké nedokázali, bolo viac ako dosť. Keď som videl jeho výšku, silu a pracovné návyky, hovoril som si: Wow, tento chlapec by MOHOL byť naozaj dobrý, ale ešte sa môže stať veľa vecí. A on to dokázal. Len preto, že bol vybraný v prvom kole, ešte nedostal nič zadarmo, ale on nikdy neprestával makať. Mal najlepšiu pracovnú morálku zo všetkých. Bol prvý na ľade, po tréningu ostával na ľade 30, 40 minút, pracoval na rôznych zručnostiach a potom sa ešte na hodinu presunul do posilňovne. Človek vidí ten talent, ktorý má od boha, ale nevidí to množstvo práce. Až keď tieto dve vecí spojíte, máte tu člena Siene slávy."

Errey: "Bol vybraný veľmi vysoko, takže sme o ňom počuli. Ale predtým, ako ho vidíte, tak neviete, čo od neho máte čakať. Keď som videl, ako pracuje na svojej hre a ako rýchlo sa zlepšuje, nebolo ťažké pochopiť, že z neho rastie veľký hráč."

Hartley

Coffey: "Je pravda, že takých ako on nebolo veľa. Stále uvažoval, ako sa zlepšovať. Dbal na maličkosti. Pamätám si, že mal nejaké problémy s korčuľami a išiel s nimi za (kustódom) Steviem Latinom, že ich chce prebrúsiť. Ale tak, že jednu hranu chce mať vyššie ako druhú. Stevie išiel za mnou a brblal: 'Ten chlapec sa asi zbláznil! Ja predsa nerobím jednu hranu vyššie ako druhú.' Ale Jágr to mal nejako zafixované, že takto sa asi korčuľuje v Československu alebo čo a že mu to pomáha byť na ľade stabilnejší. Pre mňa to znelo bláznivo. Tak som Steviemu Latinovi povedal: 'Vieš čo, Steve? Urob to podľa seba, ale povedz mu, že si to urobil tak, ako chcel on. Nehádaj sa s ním. Povedz, že to tak urobíš.' Lenže Steve mal svoju hrdosť, veril, že on brúsi najlepšie na svete, takže sa nahneval: 'V žiadnom prípade! To je len jeden príbeh na vykreslenie toho, aký bol Jaromír perfekcionista."

Jágr dal nakoniec v NHL 15 hetrikov, posledný 4. februára 2015 za New Jersey Devils proti Philadelphia Flyers ako najstarší hráč v histórii ligy - vo veku 42 rokov a 322 dní. Trojgólové predstavenia mu pomohli k tomu, že v kariére nastrieľal spolu 766 gólov (3. v histórii NHL) a nazbieral 1921 bodov (2. za Wayneom Gretzkym).

V prvej sezóne ešte nebolo jasné, že sa z českého supertalentu stane taká obrovská superstar. Jágr bol v roku 1990 draftovaný 'až' ako číslo 5. Pred ním zazneli mená Owen Nolan, Petr Nedvěd, Keith Primeau a Mike Ricci. V prvých šiestich zápasoch nazbieral dva body a po 34 štartoch ich mal na konte 12...

Errey: "Chvíľu trvalo, kým sa presadil. Až keď som videl, že jeho štýl hry zapadá do štýlu hry v Severnej Amerike a aké mal v sebe nadšenie, uvedomil som si, že z neho môže byť veľká hviezda. Videl som množstvo hráčov prísť a odísť, vyletieť a rýchlo spadnúť. Množstvo talentovaných hráčov, ktorí to nikdy nedokázali. Ak nemáte hokej v srdci, tak ta skrátka nedokážete dostať na takúto úroveň. Ale on mal obrovskú vášeň a vôľu, tvrdo pracoval a mal skvelú techniku. Trochu mi to pripomenul Sidney Crosby, keď prišiel sem do Pittsburghu. Ten na sebe tiež nesmierne pracoval. Nie všetko je len od boha. Je to o tom, ako ste zapálený do hry a ako dokážete so svojím talentom pracovať. A on to dokázal."

Hrdina: "Ja si ho pamätám už v roku 1989, keď sme mali s Calgary Flames kemp v Európe a hrali sme tu v Prahe s československou reprezentáciou. Vtedy tam bol útok Holík, Reichel, Jágr. Od tej chvíle si ho pamätám. To pokrytie puku, individuálna práca s pukom, hokejka, strela, to všetko už bolo vidieť. Keď som prišiel do Pittsburghu, tak to už bolo úplne evidentné. Jarda si išiel za svojím a od prvej chvíle bolo jasné, že to bude veľký hráč."

Murphy: "Súhlasím. Keď som videl, čo všetko v 18 rokoch dokáže s pukom, tak mi bolo jasné, že je to len otázkou času. V lige si musel len zvyknúť a trochu zosilnieť. Mal neskutočnú techniku a schopnosť nielen udržať puk, ale aj prejsť jeden na jedného. Už takýto mladý bol na puku skvelý. Vedel som, že keď získa trochu viac skúseností, tak z neho bude fantastický hráč."

Coffey: "Ja by som dokonca povedal, že som to o ňom vedel už vtedy, keď som ho prvýkrát uvidel na ľade. Tým, ako korčuľoval, aký bol silný, ako dokázal kľučkovať s pukom a vymotať sa od mantinelu... Na veľkého chlapa mal fantastické ruky. A navyše bol súťaživý. Strašne súťaživý. Chcel byť najlepší. Chcel byť ako Mario. A mal na to podobne veľké telo."

Hartley

Jágr ako nováčik nastupoval vedľa slávneho centra Bryana Trottiera často práve s Bourqueom, Erreym či Hrdinom. V kabíne a na ľade mu pomáhal i hviezdny obranca Coffey a samozrejme aj Lemieux, najväčšia osobnosť v dejinách Pittsburghu, šéf a kapitán mužstva, ktoré sa stalo dvojnásobným šampiónom NHL. To všetko českému mladíkovi pomohlo k rýchlemu hokejovému rastu.

Bourque: "Ja som bol o desať rokov starší, po mojej pravici v kabíne sedel Troy Loney a hneď vedľa neho Jaromír. Lenže on nehovoril po anglicky. Skúšal som to, ale on z desiatich slov, ktoré ste mu povedali, rozumel asi jedno. Ten malý blok tam bol vždy. Ja som nikdy nebol nejaký extra talent, ale vždy som tvrdo makal a to mal on rád. Cvičenia, ktoré sme na ľade alebo v posilňovni robili navyše, sme často robili spolu. A na to nepotrebujete nevyhnutne vedieť po anglicky, bol to medzinárodný hokejový jazyk. Jeden druhého sme tlačili dopredu. A myslím si, že v tom som mu možno pomohol, tou pracovnou morálkou a tým, akú som mal chuť zlepšovať sa."

Errey: "Ja som hral v treťom útoku s ním a s Bryanom Trottierom. Vedel, že nepôjde hneď k Mariovi do prvého útoku, že si to musí zaslúžiť. Ale že by som sa niečo učil ja od neho? To neviem, to asi nie - on bol na inom leveli. Ja som bol len tvrdo pracujúci chlapec, ktorý každý deň makal, aby si udržal miesto v zostave. A on bol hráč, ktorý bol na ceste do Siene slávy. Keď sa nad tým zamyslím, tak bolo vlastne úžasné, koľko budúcich členov Siene slávy sa v tom mužstve stretlo: Mario, Ron Francis, Trots, Paul Coffey, Mark Recchi, Joe Mullen, Larry..."

Murphy: "Vtedy sme mali skvelý tím. A myslím si, že to pomohlo aj Jagsovi. S toľkými dobrými ofenzívnymi hráčmi bolo jasné, že budeme hrať útočne ladený hokej, že budeme často na puku. Prospelo mu to rovnako ako to, že si mohol napríklad v presilovke zahrať s Mariom a s ďalšími skvelými hokejistami. On hral veľmi šikovný hokej a dokázal to využiť. Bob Johnson mu dal veľa času na ľade, posielal ho do ofenzívnych situácií. A on z toho postupne dokázal vyťažiť stále viac."

Na konci sezóny 1990-91, keď Penguins získali svoj prvý Stanley Cup, už bolo jasné, že Jágr patrí k jednej z ich hviezd. A o rok neskôr, keď titul obhájili, sa už vedľa Lemieuxa a Francisa zaradil medzi tie najväčšie. Tie, ktoré samy dokážu rozhodnúť o osude zápasu či celej série play off.

Hartley
Jágr so svojou mamou po finále Stanley Cupu 1992

Práve táto schopnosť je často obľúbenou spomienkou Erreyho, Murphyho a Bourquea na Jágra vo vtedajšom Pittsburghu.

Errey: "Pamätám si finále v roku 1991 proti Minnesota North Stars. Na to rád spomínam, pretože som bol v útoku s Trottierom a s Jágrom. Každý z nás hral iným štýlom, pričom sme sa skvelo dopĺňali. Ja som sa motal pred bránkou, Jágr kontroloval puk a Trottier bol ťahúň, skrátka šampión. Ten to mal v krvi, mal srdce šampióna. Ja som si to s nimi veľmi užíval. A ten ďalší rok, keď dal Jaromír ten svoj slávny gól vo finále Chicagu, z neho už bol hokejista, ktorý dokáže rozhodovať zápasy. Dokázal rozhodovať a kontrolovať hru.."

Murphy: "Toto mi tiež utkvelo v pamäti. Nemám jeden konkrétny moment, na ktorý by som si spomenul, ale hneď mi napadnú tie jeho akcie, ako cez bekov prechádzal jeden na jedného a skóroval. Dokázal dávať dôležité góly a dokázal sa presadiť sám, vlastne z ničoho. Dokázal prejsť cez celú obranu a zakončiť. Mal schopnosť zobrať to celé na seba."

Hartley

Bourque: "Jedna vec, ktorá mi hneď napadne, je séria s New York Rangers v play off 1992. Adam Graves tam sekerou zlomil Mariovi Lemieuxovi ruku, ďalší neskorší člen Siene slávy Joey Mullen ten istý zápas nedohral a potom bol zranený. A v tej chvíli si pamätám, ako Jaromír Jágr vstúpil do inej atmosféry. Do inej slnečnej sústavy. Tú sériu kompletne ovládol a výborne pokračoval v celom play off. Tam som ho prvýkrát videl dominovať, dávať góly, po ktorých ste sa mali chuť smiať, ako si z obrancov robil trhací kalendár. Bol dobrý už v roku 1991, ale vtedy v play off 1992 sa podľa mňa posunul medzi superhviezdy a už na tejto úrovni ostal."

Hrdina: "Čo sa týka obľúbených spomienok, tak ich na ľade bolo veľa. Ja mám však stále najradšej jednu počas osláv, už neviem či prvého, alebo druhého Stanley Cupu. Tam sme skončili v Mariovom dome v bazéne so Stanley Cupom, ktorý sme potom nevedeli odmočiť, pretože je dutý a nalial sa vodou, takže to nebolo len tak. Keď sme ho na druhý deň priniesli do kabíny, tak bola hore trochu poškodená tá čapica a od chlóru bol celý čierny. Takže sa musel odviezť do nejakého miestneho klenotníctva, kde nám ho vyčistili. Ale keď bol v kabíne rozobraný a nemal dno, tak odtiaľ pochádza ten príbeh, keď sme sa s Jardom dovnútra do pohára podpísali."

Jágr aj tridsať rokov po svojom prvom hetriku ešte stále hrá profesionálny hokej. Už nie v NHL, odkiaľ odišiel počas sezóny 2017-18 ako hráč Calgary Flames po celkovo 1733 zápasoch. To je dovtedy, kým ho prekoná Patrick Marleau zo San Jose Sharks, tretí najvyšší počet za Gordiem Howeom (1767) a Markom Messierom (1756). Aktuálne sa odchovanec Kladna snaží pomôcť tímu zo svojho rodného mesta, ktorého sa stal majiteľom, k opätovnému postupu do českej extraligy. Okrem Howea je však jediným hokejistom, ktorý medzi dospelými zasiahol do piatich rôznych dekád. 15. februára pritom oslávi 49. narodeniny.

Foto: Josef Poláček, rytirikladno.cz

 

Coffey: "Všetci v sebe máme túžbu ďalej hrať. A ja mám pocit, že by som ešte mohol, ale už len vyskočím na ľad a urobím prvé koliesko s chlapcami z našej pivnej ligy. Mentálne v tom stave ešte stále sme, ale telesne už nie. Jágr je hračka prírody. Veľký, silný chlap, ktorý má ešte stále rýchle ruky a všetky zručnosti. A úžasne sa udržiava vo forme. Keď som ja ešte hral a videl som bývalých hokejistov, hovoril som si: Ako mohli takto upadnúť? Stratiť kondíciu? Rok po skončení som sa pozrel do zrkadla a docvaklo mi to: Aha!"

Errey: "Keď som skončil ja, mal som toho dosť. 15, 16 rokov mi stačilo, moje telo už bolo dosť polámané na to, aby som mohol ešte ďalej hrať. Nedokážem si predstaviť, že by som hral takmer do päťdesiatich ako Jágr alebo (quarterback amerického futbalu) Tom Brady, ktorého som videl hrať v televízii. Myslím si, že aj ja som hral pomerne dlho, ale s nimi sa nemôžem porovnávať."

Hartley

Coffey: "Ľudia si neuvedomujú, aké ťažké je byť profesionálnym športovcom. Neustále všetko podriaďovať výkonnosti, neustále byť v telesnej kondícii. Jaromír tam (v Česku) nehrá len nejakú céčkovú ligu, ale špičkovú súťaž mužov. Jasné, že už nekorčuľuje tak rýchlo, že nemá takú tvrdú strelu ako v minulosti. Ale v hlave to stále má. To je ako Mario na začiatku kariéry a Mario na jej konci - to bol vtedy aj potom fenomenálny hráč, ale vlastne úplne iný. Akoby to boli dvaja rôzni hokejisti. S Jágrom je to podobné."

Bourque: "On mal šťastie, že počas kariéry nemal žiadne veľké zranenia, ramená, lakte, chrbát... Jasné, viem, že mal niekedy problémy s trieslami a s priťahovačom stehna, ale celkovo môže každý deň zaklopať na drevo, aké mal čo sa týka zranení šťastie. Keď zoberiem do úvahy, ako som sa ja cítil v 38, keď som končil kariéru, a vidím, že on hrá ešte o 10 či o 12 rokov starší, tak si to viem veľmi ťažko predstaviť. Na druhej strane však viem, ako tvrdo maká v posilňovni aj na ľade a akú má životosprávu. Keď prišiel do Pittsburghu Paul Coffey, tak skutočne zmenil kultúru toho, ako sme pracovali na svojej fyzičke a ako sme sa starali o svoje telá. A Jags to posunul na ešte vyššiu úroveň."

Murphy: "S odstupom času som sledoval, že sa naučil byť veľký profesionál v tom, ako sa pripravuje a ako sa o seba stará. Uvedomil si, čo potrebuje, naučil sa poznať svoje telo a čo všetko potrebuje, aby ostal veľkým hráčom. Všetko podriadil hokeju."

Bourque: "Pritom je dôležitá jedna vec, ktorú vôbec nemyslím zle: Jags nemá rodinu a deti. Nemá niečo, čo by ho rozptyľovalo od toho, čo robí najradšej na svete. Nechcem povedať, že život stojí v ceste, to by neznelo dobre. Ale keď si založíte rodinu, máte deti a všetky tieto ďalšie povinnosti a zodpovednosť, tak vás to trochu odvádza od toho, aby ste všetku pozornosť zamerali len a len na hokej. A Jags vzhľadom na životný štýl, ktorý si vybral, môže dať hokeju všetko. Tomu, aby ďalej hral až do tých 50 rokov." 

Hartley

Jágr si postupne zvykol, prekonal jazykovú bariéru a s mnohými pittsburskými spoluhráčmi uzavrel priateľstvá, ktoré vydržali dodnes. S niektorými sa dokonca občas stretáva aj osobne. A nielen so svojím krajanom Hrdinom. 

Bourque: "Viete, že som minulý rok priletel do Prahy a bol som za ním v Kladne? V NHL sme mali týždeň voľna a pre Penguins to prišlo hneď po pauze na All-Star Game, takže sme mali dokopy asi deväť dní prestávku. S priateľkou sme boli na našom poslednom zápase pred pauzou vo Philadelphii a na druhý deň ráno sme chytili let Philadelphie do Paríža. Tam sme strávili noc a na druhý deň sme ráno leteli z Paríža do Prahy. Dal som Jaromírovi vedieť, že chcem prísť a vidieť ho hrať. Pretože som si hovoril, že je neskutočné, že ešte neskončil. On odpovedal: 'Super, zariadim ti lístky, tu je hotel, v ktorom budeš mať izbu.' A keď sme pristali, tak aj keď mal let meškanie, tak on poslal človeka s autom, ktorý nás odviezol do hotela a počkal nás tam. Len sme si hodili tašky do izby, vyčistili sme si zuby a išli sme na zápas. Zariadil nám sedadlá vo VIP sekcii, videli sme ten zápas, hneď po ňom za nami prišiel a v zákulisí sme potom strávili asi hodinu rozprávaním a spomínaním."

Errey: "Ja som v Prahe nikdy nebol. Chystali sme sa do sveta, ale do toho sa začala pandémia. Určite sa tam musím ísť pozrieť!"

Bourque: "Tak to možno pôjdeme spolu. Ja by som sa do Prahy niekedy chcel vrátiť. Je to jedno z najkrajších miest, aké som kedy videl. Ale teraz som rád, že som aspoň predtým, ako sa obmedzilo cestovanie, ten výlet do Prahy za Jaromírom zrealizoval, že som ho videl hrať."

Jágr za Penguins nakoniec odohral 806 zápasov, v ktorých nazbieral 1079 bodov a je tak štvrtým najproduktívnejším hráčom v dejinách Pittsburghu za Lemieuxom, Sidneym Crosbym a Jevgenijom Malkinom. S +207 bodmi je v klube rekordérom, rovnako ako so 78 víťaznými gólmi.

V roku 2001 však v trejde de facto na vlastné želanie odišiel do Washington Capitals, potom hral za New York Rangers a po návrate do NHL z trojročného pôsobenia v Rusku v roku 2011 zamieril do Philadelphia Flyers. Po angažmánoch v Dallas Stars a v Boston Bruins následne podpísal zmluvu s New Jersey Devils. Hral tak až za štyri tímy, ktoré sú už dlhé desaťročia divíznymi rivalmi Penguins.

Jágrovo puto k Pittsburghu a jeho fanúšikom sa tak pretrhlo, ale postupom času sa tento vzťah opäť zaceľuje. S niektorými hráčmi vtedajšej víťaznej epochy je český velikán stále v kontakte. A tridsiate výročie jeho prvého hetriku môže byť pripomienkou, čo všetko pre Penguins urobil a že bol celé 90. roky miláčikom celého mesta a Západnej Pensylvánie.

Errey: "Je možné, že kvôli tomu, že hral za Flyers, Devils alebo predtým za Rangers, nie je v Pittsburghu taký populárny, ako by asi mal byť. Určite by som ho chcel vidieť zakončiť kariéru v drese Penguins. Patrí medzi najväčšie legendy histórie, bol jednou z kľúčových postáv dvoch ziskov Stanley Cupu v rade. Určite je jedným z desiatich najlepších hokejistov všetkých čias. Ale myslím si, že raz ho tu určite ocenia. Napríklad dresom pod stropom haly. Podľa mňa by sa to mohlo stať a bolo by to len správne, nie?"

Bourque: "Tak ja vám niečo poviem. Minulý rok, keď sme sa rozprávali v Kladne, som Jaromírovi chcel dať vedieť, ako veľmi ho ľudia v Pittsburghu majú radi. Kvôli tomu, že po odchode z Penguins hral za Rangers, za Capitals, za Flyers, za Devils, teda za tímy, ktoré sme nemuseli, to vnímal tak, že ho ľudia z Pittsburghu už neberú. Ja som mu to vyhovoril, pretože viem, že to tak nie je. Že je veľa ďalších fanúšikov, ktorí ho stále milujú. A že klub chce vyvesiť jeho číslo 68 hneď vedľa Mariovej 66. Myslím si, že bol naozaj šťastný, keď to odo mňa počul a povedal som mu to tvárou v tvár. Povedal mi na to: Phil, ja budem hrať do päťdesiatich a potom, keď to zabalím, vrátim sa do Pittsburghu a vy tam vyvesíte to moje číslo."

 

NHL aktualizovala Zásady ochrany osobných údajov s platnosťou od 27.2.2020. Prosím, pozorne si ich prečítajte. NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok NHL a ďalších online služieb dávate súhlas s praktikami opísanými v našich Zásadách ochrany osobných údajov a v Podmienkach služby vrátane našich Zásad pre cookies.