Vitajte |účet|Odhlásiť 
NOVINKA! PRIHLÁSTE SA PROSTREDNÍCTVOM SOCIÁLNYCH SIETÍ
ALEBO
Užívateľské meno / e-mailHelso
 
Michael Langr

Fínski velikáni Koivu a Selanne sa tešia na posledný olympijský večierok

Štvrtok 24.10.2013 / 17:00 / NHL.com/sk - Michael Langr

Autor Curtis Zupke a Michael Langr - NHL.com

Podeľte sa s priateľmi


Fínski velikáni Koivu a Selanne sa tešia na posledný olympijský večierok
Fínski velikáni Koivu a Selanne sa tešia na posledný olympijský večierok

Saku Koivu má doma toľko olympijských medailí, že si ani nie je istý, kde všetky sú. Jednu alebo dve má podľa svojich slov v Kalifornii, zvyšok doma vo Fínsku. Celkovo ich útočník Anaheim Ducks získal štyri.

"Až dohrám, dám ich asi na nejaké dôstojné miesto. Ale teraz som im ešte žiadne také nehľadal."

Koivu má toľko medzinárodných skúseností a taký kredit, že bol v roku 2006 vybraný do Medzinárodného olympijského výboru ako reprezentant športovcov a stal sa súčasťou štafety s olympijským ohňom pred letnými hrami v Londýne 2012. Sám hral za Fínsko na štyroch olympijských turnajoch a ten piaty mu ušiel kvôli rakovine lymfatických uzlín.

Teraz legendárny severan premýšľa o svojom piatom štarte na OH, teda o turnaji v Soči 2014. "Pre športovcov je olympiáda úžasné miesto. Nie je to jen o hokeji, zažijete tam všetko možné," povedal pre NHL.com. "Stále sa hovorí o olympijskej skúsenosti a môžem povedať, že niečo také existuje. Cítite to, keď tam ste a sledujete napríklad iných športovcov, ako sa pripravujú."

So štyrmi olympijskými medailami je Koivu rekordérom - spolu s krajanmi Jereom Lehtinenom a Villem Peltonenom, s ruskými (sovietskymi) hokejistami Igorom Kravchukom a Vladislavom Tretiakom a s českým útočníkom Jiřím Holíkom. V rokoch 1994 v Lillehammeri a 1998 v Nagane získal bronz, v roku 2006 v Turíne striebro a vo Vancouveri 2010 opäť bronz.

V 39 rokoch ale nie je jednoduché namiesto ligovej pauzy odletieť bojovať na veľký ľad na druhom konci zemegule, potom sa vrátiť a ďalej hrať na najvyššej úrovni NHL. A Koivu to z vlastnej skúsenosti dobre vie.

V roku 2010 sa hry konali len v "neďalekom" Vancouveri a keď sa po nich deväť členov kádra Ducks vrátilo do Anaheimu (z toho sedem s medailami, čo bol rekord NHL), nastali problémy.

Pred olympijskou pauzou bol Anaheim na vzostupe so 14 víťazstvami v 20 zápasoch. Po nej prehral štyri zápasy z piatich a prvýkrát od roku 2007 sa nedostal do play off. Ryan Getzlaf, Corey Perry a Scott Niedermayer prišli so zlatými a Bobby Ryan s Ryanom Whitneym so striebornými medailami. Ale v NHL v ten rok neuspeli.

"Pamätám si to, uvidíme. Ale hrať na piatej (olympiáde) by bolo úžasné," zasnil sa fínsky mazák. "Na druhej strane by som vo svojom veku mohol mať v nabitom programe pauzu. Musím vedieť, do čoho idem a byť si stopercentne istý, že viem, čo všetko to zahŕňa. Cítiť, že na to fyzicky aj psychicky mám. Pokiaľ by som sa vošiel do nominácie, musím toto rozhodnutie urobiť zodpovedne."

V Anaheime trávi Koivu piatu sezónu, v ktorej hrá tretieho centra s Danielom Winnikom a Andrewom Coglianom na krídlach. Už nie je hviezdou prvej veľkosti, rád ostáva v pozadí aj vo vzťahu s médiami. Vo štvrtok sa možno naposledy plánoval ukázať divákom v Montreale, kde strávil 10 rokov ako kapitán Montreal Canadiens a vyhral tu svoj boj s rakovinou.

"Prvý návrat (do Montrealu v roku 2011) bol veľmi emotívny," spomínal. "Určite sa mi vrátia nejaké spomienky, to je jasné. Dúfam, že reakcia publika bude rovnaká ako naposledy, vtedy to bolo úžasné. Na ten zápas sa veľmi teším. Už som si tým raz prešiel, takže verím, že nebudem taký nervózny, ako minule a ten večer pre mňa bude trochu jednoduchší. Vtedy bolo ťažké nepodľahnúť emóciám," dodal Koivu.

Podobnú skúsenosť zažil nedávno jeho krajan a klubový spoluhráč Teemu Selanne, ktorý sa 6. októbra vrátil na ľad Winnipeg Jets, kde v NHL začínal a stal sa svetovou hviezdou prvej triedy. Fanúšikovia v Manitobe ho privítali fantasticky.

Selanne je ešte o štyri roky starší než Koivu a podľa svojich slov prežíva definitívne posledný rok kariéry. Aj pre neho je však februárová olympiáda veľkou motiváciou.

"Je to najväčšia udalosť v športovom svete. Reprezentovať svoju krajinu je vždy špeciálne. Ja budem mať možnosť hrať už na svojej šiestej olympiáde a to je naozaj ohromné. Som za to veľmi vďačný," uviedol útočník, ktorý reprezentoval už na hrách v Albertville 1992 a na všetkých ďalších s výnimkou roku 1994, kedy ako hokejista NHL na olympijský turnaj ísť nemohol. Doma má tak o jednu bronzovú medailu menej ako jeho mladší krajan.

Koivu v poslednom čase nebol s manažérom fínskej reprezentácie Jarim Kurrim v kontakte. Ale že je súčasťou fínskej nominácie, je podľa Selanneho dopredu jasné.

Podľa Koivua je zase jasné, že pokiaľ do Soči priletí, bude to naposledy, kedy sa obaja fínski velikáni stretnú na takom veľkom turnaji. "Nebude to jedna z posledných olympiád," opravil Koivu reportéra NHL.com. "Bude to moja úplne posledná."