Vitajte |účet|Odhlásiť 
NOVINKA! PRIHLÁSTE SA PROSTREDNÍCTVOM SOCIÁLNYCH SIETÍ
ALEBO
Užívateľské meno / e-mailHelso
 

68: Finále po 21 rokoch a zase proti Chicagu. Jeho kapitán Toews sa ako malý hral na Jágra

Streda 12.06.2013 / 20:07 / NHL.com/sk - Články

Autor Corey Masisak a Michael Langr - NHL.com

Podeľte sa s priateľmi


68: Finále po 21 rokoch a zase proti Chicagu. Jeho kapitán Toews sa ako malý hral na Jágra
68: Finále po 21 rokoch a zase proti Chicagu. Jeho kapitán Toews sa ako malý hral na Jágra

V deň, keď Jaromír Jágr obišiel štyroch hráčov Chicago Blackhawks a strelil v starej pittsburskej hale Civic Arena najpamätnejší gól svojej kariéry, chýbalo Georgovi a Sandy Saadovcom päť mesiacov a jeden deň do narodenia potomka.

Brandon Saad vyrastal v mestečku Gibsonia, pol hodiny cesty na sever od Pittsburghu, odkiaľ sledoval tím Penguins. Teraz má 20 rokov a ako nováčik v tíme Chicago Blackhawks bude čeliť Jágrovi a Boston Bruins vo finále Stanley Cupu 2013 (1. zápas sa hrá v Chicagu v stredu večer - štvrtok 2:00 SEČ).

Pre českého veterána je to prvé finále Poháru od roku 1992, keď s Pittsburghom aj vďaka spomínanému čarovnému gólu zmietol Chicago 4:0 na zápasy.

"Bolo to veľmi dávno, ale bola to pre nás strašne dôležitá séria. A pre mňa strašne dôležité play off, pretože sme vyhrali," vyhlásil Jágr.

"Pamätám si skoro všetko. Prvý zápas sme prehrávali v polovici 1:4 a myslel som si, že už nemáme šancu. (Chicago) hralo skvelý hokej, výborne forčekovalo a my sme urobili veľa chýb. Potom sme naraz päť minút pred koncom prehrávali už len o gól, mne sa podarilo pekným spôsobom skórovať a päť sekúnd pred sirénou Mario (Lemieux) zabezpečil výhru. Bol to prvý zápas série, ale myslím, že bol pre nás kľúčový."

Jágr bol vtedy ešte stále mladík, ktorý lietal po ľade sa svojou originálnou “dekou“ vlajúcou za ramenami vo chvíľach, keď obchádzal jedného beka za druhým ako figúrky. Gólom v prvom zápase, keď vypichol prihrávku, obišiel štyroch hráčov vrátane Františka Kučeru a prekonal Eda Belfoura, vyrovnal na 4:4, nakopol Penguins na ceste za druhým Stanley Cupem v rade.

V play off 1992 sa Jágr definitívne zaradil medzi superhviezdy NHL. Končil ho s 11 gólmi (3. medzi hráčmi Pittsburghu) a 24 bodmi (4.) v 19 zápasoch.

Aj o rok neskôr byli Pens veľkými favoritmi, ale v druhom kole ich šokovali New York Islanders. V roku 1996 sa takmer dostali do finále, avšak vtedy ich vyradila Florida Panthers. Jágrova kariéra sa posúvala k výšinám a česká hviezda zbierala jedno individuálne ocenenie za druhým i výhry v bodovaní. Návrat do finále Stanley Cupu sa však už nepodaril - až do tohto roku.

"V prvom roku, keď som vyhral Pohár, som mal osemnásť a nevedel som veľmi anglicky," spomínal Jágr. "Bolo to prvý krát, čo som bol desať mesiacov preč z domova. Cnelo sa mi. Ale vyhrávali sme stále a stále dokola a potom sme mali Stanley Cup. Keď ste mladí, nenapadne vás, aké je to ťažké. Aj keď ste v skvelom tíme, nie je zaručené, že sa do finále dostanete. Musia sa vám vyhýbať zranenia a vaši najlepší hokejisti musia hrať v top forme počas celých dvoch mesiacov."

Ani po prestupe do Washington Capitals a neskôr do New York Rangers sa Jágr k najväčšej hokejovej trofeji nepriblížil. A nedošlo k tomu ani po návrate z KHL, keď sa s celkom Philadelphia Flyers dostal do druhého kola, ale neprešiel cez neskorších finalistov New Jersey Devils.

Na veľký tímový úspech to nevyzeralo ani tento rok v Dallas Stars. Lenže trejd tesne pred uzávierkou prestupov poslal skúseného barda do Bostonu, ktorý patril k najväčším favoritom Východnej konferencie a v play off to aj potvrdil.

"Aby som povedal pravdu, bol som v šoku. Myslel som, že zostanem v Dallase. Od manažmentu to bolo rozhodnutie 'last minute', myslím, že niektoré tímy ani nevedeli, že som dostupný. Ten deň ráno sa so mnou najskôr stretli šéfovia Dallasu a potom som hovoril s chlapcami v Bostone. Povedali mi, že ma vymenia, a že je to na mne," opisoval legendárny útočník.

"Keď som sa bavil s (manažérmi) Bostonu, opýtal som sa ich snáď trikrát: Ste si istí, že ma chcete? A odpovedali: Áno! A tak som tu... Proste som si potreboval byť istý. Nechcel som ísť niekam, kde by o mňa moc nestáli. Nechcem hrať niekde, kde som nepotrebný. To by som radšej nehral vôbec."

O tom, že Jágr vie stále hrať, však niet pochýb. V 45 zápasoch základnej časti nazbieral 16 gólov a 35 bodov. V Bostone našiel po niekoľkých presunoch miesto v druhej formácii vedľa Patrica Bergerona a Brada Marchanda a aj keď v play off nedáva góly, je veľmi platným hráčom. Rozbieha útoky, dokáže spomaliť hru a rozdať puk do jazdy v strednom pásme. A udržať puk v útočnej tretine stále dokáže ako málokto.

Svojou osobnosťou ide navyše príkladom. Veď idolom bol aj pre niektorých svojich súčasných súperov. Saad ho obdivoval ako chlapec v drese Penguins. Jonathan Toews sa hral na Jágra na letných táboroch. "Tak to mu musíte povedať, aby trochu spomalil, ak sa chce hrať na mňa. Na môj vkus je príliš rýchly," reagoval so smiechom český forvard.

Jágr byl vzorom aj pre Michala Rozsívala, ktorý je len o sedem rokov mladší. "Býval dominantným hráčom. A neskôr sa svojim prístupom k práci dokázal udržať na veľmi dobrej úrovni, na úrovni NHL," opisoval Rozsíval, zadák Chicaga, ktorý sa s číslom 68 stretol v Pittsburghu aj v New Yorku. "Už nie je taký rýchly, ale stále má tú svoju hrozne dlhú hokejku. Stále je to silný chlap a má ohromný prehľad. Dokáže tvoriť hru a vpredu je nebezpečný. A má tiež dobrú strelu. Stále je to skvelý hokejista," dodal český obranca.

"Určite je to veľký hráč. Má ohromnú techniku a talent, ale myslím, že hlavná je jeho tvrdá práca," doplnil Saad.

Aj keď má Jágr od februára 41 rokov, nechal si opäť narásť o niečo dlhšie vlasy. A šediny, ktoré presvitali na jeho brade v priebehu prvých kôl play off, zafarbil pred finále na hnedo. "V čase, keď som mal dlhé vlasy, som nebol jediný. Tak to nosilo veľa chlapcov. Teraz je štýl iný, ale to sa vráti. Všetko sa raz vráti. Za desať rokov uvidíte veľa chlapcov s takými vlasmi," prorokoval.

Ako vidieť, Jágr nestráca zmysel pre humor ani pri zrejme poslednom finále Stanley Cupu v kariére. "Mám takú povahu. Americké médiá ma tak dobre nepoznajú, ale novinári v Česku dobre vedia, že mám rád humor a stále vtipkujem. Viem, že vo veku štyridsaťjeden rokov to nie je ľahké, ale v tomto vek nehrá žiadnu úlohu. Kým hokej milujete a máte chuť každý deň drieť viac než ostatní, môžete stále hrať."