Prihláste sa cez svoj účet u NHL:
  • Odoslať
  • Alebo
  • Prihláste sa cez Google
 

Mogul z Chabarovska pred dvadsiatimi rokmi dobyl NHL. Jeho 76 gólov od tej doby nikto neprekonal

Streda 19.12.2012 / 16:02 / NHL.com/sk - Články

Autor Tal Pinchevsky a Michael Langr - NHL.com

Podeľte sa s priateľmi


Mogul z Chabarovska pred dvadsiatimi rokmi dobyl NHL. Jeho 76 gólov od tej doby nikto neprekonal
Mogul z Chabarovska pred dvadsiatimi rokmi dobyl NHL. Jeho 76 gólov od tej doby nikto neprekonal

Uplynulo dvadsať rokov od doby, keď v NHL vyčíňali od tej doby neprekonaní kanonieri z európskej hokejové školy. V ročníku 1992-93 nastrieľali Teemu Selanne a Alexander Mogilny úchvatných 76 gólov - piaty najvyšší počet strelených gólov za jednu sezónu v histórii. Absolútny rekord síce drží Wayne Gretzky, ktorý v sezóne 1981-82 dal 92 gólov, ale od roku 1993 sa k vysokému číslu fínsko-ruskej dvojice nikto ani nepriblížil - vzdialene snáď len Mario Lemieux v sezóne 1995-96 (69 gólov) a Alex Ovechkin v ročníku 2008-09 (65).

Kým Selänne v drese vtedajších Winnipeg Jets prežíval úchvatnú nováčikovskú sezónu a spomínaný počet gólov strelil pri plnom počte 84 odohraných duelov, Mogilny vstupoval v klube Buffalo Sabres už do svojho štvrtého roku a sprvu nič nenasvedčovalo tomu, že by práve tento mal byť prelomový. Najmä potom, keď sa hneď v druhom zápase sezóny zranil a vynechal tri týždne, čo ho nakoniec stálo sedem zápasov.

Lenže ruský rýchlik s bleskovou strelou zápästím sa vrátil v podobne veľkom štýle, v akom nový ročník zahájil - v prvom zápase sezóny proti Quebec Nordiques dal hattrick, hneď po návrate na ľad strelil dva góly celku Toronto Maple Leafs. A diabolská kanonáda pokračovala, až sa zastavila na spomínanom čísle 76.

Mogilny prišiel do Buffala ako emigrant zo Sovietskeho zväzu v roku 1989 a aj keď mal ohromný talent i skúsenosti s veľkým hokejom z reprezentácie, v Amerike sa zo začiatku pretĺkal ťažko. V prvej sezóne dal 15 gólov, v druhej 30 a v ďalších 39. Vtedy už začal ťažiť zo spolupráce s hviezdnym centrom Patom LaFontainom, ktorého generálny manažér Gerry Meehan získal z New York Islanders mimo iného práve preto, aby výborným nahrávačom a tvorcom hry pozdvihol Mogilného schopnosti koncového hráča.

"Islanders chceli za LaFontaina práve Alexa. Ale práve kvôli nemu sme chceli Pata získať," rozprával Meehan. Z Buffala tak nakoniec musel vo veľkom trejde šiestich hráčov odísť mladík Pierre Turgeon.

Ťah s LaFontainom bol geniálny. Mazák z amerického stredozápadu a mladík z ďalekého východu k sebe zapadli ako dve strany zipsu. Ich spoluprácu navyše v roku 1992 posilnil ďalší skvelý útočník Dave Andreychuk.

V sezóne 1991-92 ešte novú lajnu pribrzdilo zranenie, od jesene sa však na ľade odohrávali veľké veci. "Mogilny bol básnik protiútokov, rýchlosť bola jeho synonymom. Do príchodu LaFontaina, sme nemali hráča, ktorý by doplnil Alexovu ohromnú rýchlosť a techniku," doplnil Meehan.

"Spôsob, akým Alex dával góly, bol úžasný," opisoval Bob Sweeney, ktorý vtedy zraneného Mogilného nahradil v prvej lajne, ale po jeho návrate mu znova miesto prenechal. "Mal strašne rýchle zápästie. Vedel prehodiť puk z bekhendu na forhend a okamžite ho poslať pod tyčku. Myslím, že gólmani vedeli, kam puk poletí, ale jednoducho ho nestihli chytiť. Niekedy som ich až ľutoval."

"To bola strela! Hovoril som mu: Alex, ty máš fakt dobrú ranu, tak začni páliť," spomínal Pat LaFontaine. "Povedal som mu: Daj mi v strednom pásme puk. Potom len použi svoju rýchlosť a ja ťa už nájdem."

Tréner John Muckler dokázal využiť Mogilného strelecké schopnosti aj pri presilovkách. Skvelý útočník Dale Hawerchuk sa na jeho pokyn presunul na modrú a táto zostava pre početné výhody sa zaradila k najobávanejším špeciálnym jednotkám v NHL. Nezastaviteľný Rus dal v priebehu sezóny v presilovkách 27 gólov, a to aj napriek tomu, že v polovici sezóny vedenie vymenilo Andreychuka do Toronta.

"Kľúčom našej presilovky bola improvizácia. Keď máte na ľade toľko talentu pokope, stačí nechať pracovať inštinkt. Netrvalo mi dlho, než som pochopil, ako dostať puk na Mogilného alebo LaFontaina," rozprával Hawerchuk. "Pamätám si, ako sme raz hrali v Hartforde, ktorý koučoval Pierre McGuire. Dali sme vtedy päť alebo šesť presilovkových gólov a na druhý deň ho vyhodili. Po rokoch mi to pripomenul, povedal mi: Vtedy ste ma, chlapci, pripravili o miesto.

Ku koncu základnej časti Mogilny trochu spomalil - v siedmich zápasoch dal len dva góly, vďaka čomu skončil v tabuľke strelcov rovnako, ako Selänne. V play off však pomohol šiestimi gólmi vyradiť v štyroch zápasoch Boston Bruins. Účasť vo väčšine zápasov druhého kola mu však (rovnako ako LaFontainovi) znemožnilo zranenie a cesta Sabres skončila na štíte neskorších víťazov Stanley Cupu - Montrealu Canadiens. Expres z Chabarovska však zo sezóny odchádzal z vysoko zdvihnutou hlavou.

Mogilny svoj status rád dával najavo, v duchu svojho mena si žil ako Veľký Mogul. "Bol superstar a chcel žiť život ozajstnej superstar," pripomenul Ken Martin, zamestnanec NHL, ktorý vtedy pracoval na tlačovom oddelení Sabres. "V čase, keď si ľudia v Buffale nedopriavali natoľko luxusné bývanie, si nechal postaviť neskutočný barák za pol milióna dolárov. Kúpil si Rolls Royce. Jednoducho, sladký život hviezdy so všetkým, čo k tomu patrí."

Odvtedy už Mogilny takú parádnu sezónu nikdy nemal. Ročník 1992-93 končil so 127 bodmi, v ďalšom roku spadla jeho produkcia o celých 48 bodov na 79 - na to mal kľúčový vplyv vleklé zranenie LaFontaina, ktorý v základnej časti 1993-94 odohral len 16 zápasov. V roku 1995 vedenie Buffala vymenilo Mogilného do Vancouver Canucks, kde prvý rok nazbieral 107 bodov (druhý krát a naposledy prekonal stovku), ale potom išli jeho čísla takmer stabilne dole na 45, 45 a 36 bodov.

Ruského kanoniera súperi chytali do pasce stredného pásma, obrancovia ho starostlivo strážili, už nikdy pri sebe nemal takého dobrého nahrávača a navyše ho trápili zranenia. Napriek tomu aj počas angažmánu v kluboch Toronto Maple Leafs a New Jersey Devils, s ktorými v roku 2000 získal Stanley Cup a o šesť rokov neskôr tu ukončil kariéru, patril k útočníkom prvej veľkosti.

To Pat LaFontaine dopadol horšie. Potom, ako pred dvadsiatimi rokmi ukončil svoju najslávnejšiu sezónu so ziskom 148 bodov, už nikdy neodohral celý rok. Zranenia a otrasy mozgu limitovali amerického špílmachera niekedy len na niekoľko zápasov v ročníku. A v 33 rokoch nakoniec viedli ku koncu kariéry, k čomu došlo v New York Rangers v roku 1998.