Prihláste sa cez svoj účet u NHL:
  • Odoslať
  • Alebo
  • Prihláste sa cez Google
 

Útočníkom zdar! Sieň slávy privítala veľkých lídrov, strelcov i tvorcov hry

Utorok 13.11.2012 / 18:15 / NHL.com/sk - Články

Autor Michael Langr - korešpondent NHL.com

Podeľte sa s priateľmi


Útočníkom zdar! Sieň slávy privítala veľkých lídrov, strelcov i tvorcov hry
Útočníkom zdar! Sieň slávy privítala veľkých lídrov, strelcov i tvorcov hry

Hokejové nebo rozžiarili ďalšie štyri hviezdy. Do Siene slávy boli v pondelok uvedení veľkí hráči prevažne 90. rokov: Mats Sundin, Joe Sakic, Adam Oates a Pavel Bure. Prvý ako skvelý líder, druhý ako úžasný strelec, tretí ako parádny tvorca hry a štvrtý ako jeden z najrýchlejších bombardérov, akí kedy v NHL hrali. Slávnostní večer v Toronte patril tentoraz výhradne útočníkom.

"Dnes sa zostava hokejovej Siene slávy rozrástla o štyroch významných členov. Štyroch legendárnych strelcov, štyroch skvelých lídrov, ktorí prišli zo štyroch rôznych kútov hokejového sveta," vyhlásil komisár NHL Gary Bettman.

Švédsky velikán Sundin sa na slávnostný ceremoniál ku vstupu do Siene slávy vrátil do mesta, kde strávil najlepšie roky kariéry - do Toronta. Tam odohral trinásť sezón a dal väčšinu zo svojich 564 gólov a 1349 bodov v NHL. "Pristal som späť doma," vyhlásil trojnásobný majster sveta IIHF a olympijsky víťaz z Turína 2006.

Urastený center, ktorý začínal v Quebec Nordiques a v poslednom roku kariéry si zahral aj za Vancouver Canucks, patril k najstabilnejším útočníkom modernej éry. Hokej mal predurčený - ako sám povedal vo svojej pondelňajšej inauguračnej reči, v ktorej zmienil svojich predchodcov uvedených do Siene slávy v roku 1966. Práve v tom čase sa totiž zoznámili jeho rodičia na prvom rande, ktoré sa konalo na hokejovom zápase. "O päť rokov som sa narodil," povedal na pódiu štyridsaťjeden ročný forvard. "Štyridsaťšesť rokov po (roku 1966) stojím tu ako hráč, ktorý je sám uvedený do tejto úchvatnej spoločnosti."

V Quebeku odštartovala aj kariéra chlapca zo západného pobrežia Kanady, ktorý si kedysi želal odohrať aspoň jeden zápas v NHL. Nakoniec sa mu toho podarilo oveľa, oveľa viac.

Joe Sakic je členom Triple Gold Clubu pre hráčov, ktorí získali Stanley Cup, olympijské zlato i titul majstra sveta IIHF. V NHL nazbieral ešte takmer o tri sto bodov viac, než Sundin - s číslom 1629 je deviatym najproduktívnejším hráčom NHL v histórii. O tom, že sa stane členom Siene slávy, nebolo od konca 90. rokov pochýb. A teraz k tomu skutočne došlo.

"Joe patrí do Siene slávy, pretože je úžasný hokejista. On bol pre nás vždy v úlohe hráča, ktorý rozhodoval zápasy," spomínal v prenose TSN brankár Patrick Roy, ktorý so Sakikom v tíme Colorado Avalanche získal Stanley Cup v rokoch 1996 a 2001. Sakic zostal celý život verný jednému klubu, aj keď ten sa v roku 1995 presťahoval z východu Kanady do amerického Denveru.

"Je veľkým privilégiom stať sa súčasťou tejto prestížnej skupiny, byť medzi všetkými ikonami, ktoré urobili z hokeja to, čím je dnes," vyhlásil Sakic na pódiu v Toronte. Poďakoval niekoľkým hráčom, menovite aj Petrovi Šťastnému, ktorý mu pomohol v začiatkoch v Quebeku. "Keby som mal vymenovať všetkých svojich neuveriteľných spoluhráčov, stál by som tu celú noc," dodal skromný líder Colorada, ktorého kariéra sa uzatvorila v roku 2009 po boku českého strelca Milana Hejduka.

Okrem Sakica bol do Siene slávy uvedený ďalší kanadský útočník Adam Oates, ktorý je v historickej tabuľke produktivity len o sedem miest za ním. V NHL sa center Detroitu, St. Louis, Bostonu, Washingtonu, Philadelphie, Anaheimu a Edmontona preslávil ako skvelý nahrávač - z 1420 bodov získal 1079 za asistencie (6. najlepšie číslo v dejinách NHL). Keď s ním na krídlach hrali Brett Hull, slovenský kanonier Peter Bondra alebo Cam Neely, všetci ťažili z jeho prihrávok a nastrieľali za sezónu viac než 50 gólov.

Pokým Oates bol elitným nahrávačom 90. rokov, prvý z ocenených Pavel Bure bol jeho pravým opakom - bol elitným strelcom. Ako jeden z mála usilovných zberateľov bodov skončil rýchlik z Moskvy s väčším počtom strelených gólov než asistencií: v 702 zápasoch za tímy Vancouver Canucks, Florida Panthers a New York Rangers nastrieľal 437 gólov a pridal 342 prihrávok. Keby ho v kariére nebrzdili zranenia, určite by boli tieto čísla oveľa vyššie.

Európski fanúšikovia si "ruskú raketu" pamätajú predovšetkým z olympijského turnaja v Nagane 1998, kde v semifinále nastrieľal Fínsku päť gólov v jedinom zápase. "Bol mašinou na góly," vyhlásil o ňom Pat Quinn, dlhoročný kouč a manažér niekoľkých klubov NHL.

Bure ukončil kariéru na moderné pomery celkom skoro. Dlho predtým ho trápili zdravotné ťažkosti, poslednú sezónu laboroval so zranením kolena. Svoj posledný zápas odohral v marci 2003, dva týždne pred svojimi 32. narodeninami.